Všeobecné zdražovanie tovarov a služieb nie je problémom len na Slovensku, ale aj vo veľkej časti Európskej únie (EÚ). Podstatnú zásluhu na tom má inflácia, ktoré v poslednom období stúpala významným, a teda nepriaznivým tempom. A ako upozorňuje Európska centrálna banka (ECB), ešte stále nie je dobojované. Aby bolo možné udržať infláciu na uzde, bude potrebné podniknúť ešte niekoľko správnych krokov. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Konkrétne o vyhliadkach ECB prehovorila jej prezidentka Christine Lagardová. Skonštatovala, že hoci je vytúžený cieľ na dohľad, nemôže povedať, že by inflácia už bola porazená. Uviedla to v rámci rozhovoru pre magazín Le Monde.
Neprehliadnite
Lagardová je presvedčená, že inflácia v eurozóne počas budúceho roka klesne, pokiaľ nenastane žiaden významný šok či nečakaný výkyv. Dokonca nevylučuje, že trvalo dosiahne ekonomicky prijateľnú 2-percentnú hodnotu.
Centrálna banka znižuje úrokové sadzby
Inflácia v poslednom období stúpala hneď v niekoľkých krajinách. Alarmujúce sú najmä údaje z Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky, kde inflácia v októbri prudko stúpla o 0,4 percentuálneho bodu. Zatiaľ čo v septembri činila 1,6 percenta, v októbri dosiahla hranicu 2 percent.
S ohľadom na tieto výsledky odborníci upozorňujú na možné vplyvy príliš rýchleho tempa, čo sa týka znižovania úrokových sadzieb zo strany ECB. V októbri došlo k zníženiu depozitnej sadzby na úroveň 3,25 percent, teda o 0,25 percentuálneho bodu. V tomto roku išlo o už tretie zníženie sadzieb.
Súčasný prístup ECB odráža jej víziu obrazu v menovej politike, ktorú v dôsledku raketovej inflácie poznamenalo kontinuálne zvyšovanie úrokových sadzieb.
Úrokové sadzby figurujú ako najefektívnejšia zbraň, pokiaľ ide o boj proti inflácií, nízkej i vysokej. V prípade, že je inflácia vysoká, banka zdvihne úrokové sadzby, čím sa peniaze stanú ťažšie dostupnými, a teda získajú na hodnote. Ak je inflácia nízka, úrokové sadzby sa znížia, čím stúpne ich objem v obehu, respektíve klesne ich hodnota.
Viacerí ekonómovia predpokladajú, že počas najbližšieho zasadania, ktoré je naplánované na polovicu decembra, bude rozhodnuté o ďalšom zníženú úrokových sadzieb. Konkrétne v rámci ECB vystupujú hlasy, ktoré sa dožadujú zníženia až o 0,5 percentuálneho bodu.
Ako je na tom Slovensko?
O predpokladanom vývoji inflácie pred časom prehovorila aj slovenská centrálna banka, čiže Národná banka Slovenska. Učinila tak v súvislosti s prognózami pre vývoj ekonomickej situácie krajiny v budúcom roku.
Samozrejme, v súvislosti s touto témou padla zmienka aj o konsolidačnom balíku. Ten má za cieľ ozdraviť verejné financie. Smutným faktom je, že z veľkej časti sa bude aktuálny deficit financovať z peňaženiek bežných ľudí. Oznámená bola zvýšená sadzba DPH, konkrétne stúpne zo súčasných 20 percent na 23 percent.
Vyššia DPH postihne domácnosti aj z hľadiska nákladov na energie. Elektrina bude v roku 2025 podliehať 19-percentnej sadzbe DPH. Viac tak vyššie ceny pocítia domácnosti, ktoré na rôzne základné potreby, ako je vykurovanie, ohrev vody a varenie, používajú plyn. Tie si podľa prognóz Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) môžu ročne priplatiť viac ako 450 eur.
NBS taktiež poukázala na podporné opatrenia v oblasti energií, ktoré by mali odznieť v dohľadnej dobe, pričom zastáva názor, že ich ceny sa do istej miery zreálnia spolu s vývojom trhu. Táto situácia údajne nepovedie ani k zníženiu životnej úrovne, ani k ochromeniu rastu ekonomiky, ani k ohrozeniu stability trhu práce. Reálne mzdy pritom majú v budúcom roku stúpnuť o 0,2 percenta, zatiaľ čo v tomto roku sa očakáva ich nárast o 3,8 percenta.
NBS predpokladá, že slovenská ekonomika bude v tomto i budúcom roku rásť, a to o 2,5 percenta. Ide o trochu horší predpoklad, než s akým prišla v priebehu leta, teda pred schválením konsolidačného balíka. Čo sa týka inflácie, tá sa vraj v budúcom roku zvýši zo súčasných 3 percent na 5 percent. Po čase by ale mala opäť klesnúť.
