Umelá inteligencia (AI) je najrýchlejšie rastúcim a potenciálne aj najprínosnejším technologickým trendom v histórii ľudstva. No hoci prináša viacero fantastických výhod, spájajú sa s ňou aj početné riziká. Okrem zneužitia na nekalé účely na zoznam patrí aj ekologickosť, respektíve vplyv prevádzky dátových centier na životné prostredie. Dátové centrá sú nevyhnutné na pohon a kontinuálne zlepšovanie kapacít AI. Problém je v tom, že si na tieto účely pýtajú obrovské množstvo energie.
Ako informuje denník Teraz.sk, popredné technologické firmy si energetickú náročnosť AI veľmi dobre uvedomujú, preto skúmajú rôzne spôsoby, akými by mohli adekvátne zásobovať svoje dátové centrá, a to pri čo najnižšom negatívnom vplyve na planétu. Aktuálne sa má v tomto smere najviac rozoberať jadrová energia.
AI je teda akási dvojsečná zbraň. Firmy v nej vidia budúcnosť a obrovský potenciál, avšak jej prevádzka a neustále inovovanie predstavujú rozpor s dávnejšie vytýčenými ekologickými cieľmi. Svetoví giganti, ako sú Google, Microsoft či Apple, sa zaviazali k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Dátové centrá im však dosiahnutie tohto cieľa výrazne komplikujú. Obnoviteľné zdroje nestačia na pokrytie ich potrieb, preto javia čoraz väčší záujem o tradičnejšie, a teda menej ekologické zdroje.
Google chce vlastné reaktory
Konkrétne Google dávnejšie prehlásil, že plánuje dosiahnuť nulové emisie uhlíka vo všetkých svojich prevádzkach a hodnotovom reťazci do roku 2030. Vlani však vykázal o 48 percent väčší objem emisií, a to v porovnaní s údajmi vykázanými v roku 2019.
Google musí aktívne investovať ohromné sumy do dátových centier, vďaka ktorým dokáže AI udržiavať a inovovať. Materská firma Alphabet medzi aprílom a júnom tohto roka zvýšila kapitálové výdavky v tejto oblasti približne o 90 percent (medziročne), teda na 13,1-miliardy amerických dolárov (11,95-miliardy eur).
Ako sme vás informovali v tomto článku, gigant podpísal bezprecedentnú dohodu na nákup jadrovej energie z hŕstky malých modulárnych reaktorov (SMR). Nepôjde však o reaktory tretej strany, ale jeho vlastné. Vybudovať mu ich má spoločnosť Kairos Power. Bezprecedentná dohoda je to z toho dôvodu, že ide o prvú korporátnu zmluvu na svete, ktorá sa týka využívania jadrovej energie výhradne pre súkromné, resp. firemné účely.
Podobne konajú aj iní
A rozhodne v tom nie je sám. Tomáš Vranka, analytik finančných trhov spoločnosti XTB, vysvetlil, že v posledných mesiacoch podpísali dohody týkajúce sa využívania jadrovej energie viaceré popredné technologické firmy, vrátane Amazonu a Microsoftu. Tento zdroj využijú na napájanie svojich dátových centier a kľúčových infraštruktúr pre správny vývoj AI.
Z tohto dôvodu Medzinárodná energetická agentúra (EIA) upozorňuje, že rozvoj jadrovej energetiky by mohol v priebehu budúceho roka zaznamenať výrazný rast. Správa s názvom Eletricity Mid-Year Update uvádza, že výroba jadrovej energie dosiahne v budúcom roku historické maximum. Presnejšie by sa mala jej produkcia zvýšiť o 3,5 percenta, čím by sa prekonalo doterajšie maximum z roku 2021.
AI nie je jediný dôvod
Jadrová energia však zrejme zaznamená rast nielen kvôli AI, ale aj kvôli pretrvávajúcemu rusko-ukrajinskému konfliktu, ktorý je spätý s problémami ohľadne dodávok. Mnohé krajiny sa už rozhodli znovu otvoriť svoje reaktory, prípadne predĺžiť životnosť tých, ktoré sú ešte v prevádzke.
K tomuto trendu sa vyskytujú dva hlavné prístupy. Jeden využitie jadrovej energie odsudzuje, druhý ho naopak podporuje. Jadro ako energetický zdroj podporujú predovšetkým Francúzsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Poľsko a Fínsko. Tieto krajiny dokonca budujú nové závody s cieľom zvýšiť produkciu. Oproti stojí napríklad Španielsko, ktoré chce ukončiť jadrovú prevádzku v roku 2035, alebo Nemecko, ktoré vlani zatvorilo svoje posledné tri jadrové elektrárne.
