Čínske automobilky majú vo svete pomerne zaujímavú pozíciu. Mnohé popredné regióny, vrátane Európskej únie (EÚ) a Spojených štátov amerických (USA), jasne dali najavo svoje obavy z vplyvu ohromných dotácií, ktoré čínska vláda adresuje domácim producentom. Tie im totiž umožňujú vyrábať a vyvážať vozidlá za nižšiu cenu, čím dokážu lepšie, niekedy až neprimerane konkurovať aj dlhšie etablovaným automobilkám.
V skutočnosti ale čínska vláda domácim výrobcom odporúča, aby pri plánovaní expanzie brali do úvahy riziká, ktorý nie je zrovna málo, informuje portál Aktuality.sk. Výrobcovia javia nemalý záujem o rozšírenie svojej pôsobnosti mimo čínske hranice, predovšetkým kvôli spomaľovaniu dopytu v krajine. Pochopiteľne, slabšie predaje u seba doma chcú kompenzovať silnejšími predajmi niekde inde.
Konkrétne varovný prst vstýčilo čínske ministerstvo obchodu. To vraj ešte v lete uviedlo, že s investíciami do automobilového priemyslu v zahraničí sa spájajú viaceré riziká. Informujú o tom dva zdroje, ktoré si žiadali ostať v anonymite.
Samozrejme, varovanie pred rizikami ešte neznamená, že si čínsky rezort obchodu vyložene neželá, aby domáci producenti expnadovali na zahraničné trhy. Sú tu však potom aj regióny, ktorým by sa podľa ministerstva mali výrobcovia oblúkom vyhnúť.
Pochopiteľne, z ekonomického hľadiska sa nemusí vyplatiť európsky región, keďže EÚ pred časom zaviedla mimoriadne vysoké clá na dovoz čínskych elektromobilov. To znamená, že sa expanzia na toto územie čínskym producentom výrazne predražila. EÚ k tomuto kroku pristúpila na základe výsledkov antisubvenčného vyšetrovania. Blok sa obával, že by mohli čínske značky doslova zaplaviť európsky trh. Rozhodol sa teda vopred zakročiť.
Samozrejme, čínskej vláde sa vysoké clá nepozdávajú a požaduje ich zrušenie. To isté chce aj od Spojených štátov, ktoré plánujú na dovoz čínskych elektromobilov uvaliť clo vo výške až 100 percent.
Vláda im radí, čo nerobiť
Čínsky rezort obchodu však domácim výrobcom ako destináciu pre expanziu neodporúča ani Indiu. V tomto smere sa odvoláva na smernicu centrálnej vlády, ktorá „dôrazne“ neodporúča investovanie do Ruska a Turecka. Pokiaľ ide o Indiu, s tou má Čína značne napäté vzťahy. Toto napätie sa stupňuje predovšetkým od stretu armád týchto krajín na himalájskej hranici v roku 2020. Naí Dillí v tom čase sprísnilo kontrolu čínskych investícií a taktež zastavilo niektoré projekty.
Napríklad spoločnosť SAIC Motor, ktorá je vo vlastníctve čínskej vlády, má s investíciami v Indii problémy už niekoľko rokov. Tento rok v apríli prehlásila, že má v záujme nalákať nových investorov s cieľom vytvoriť priaznivejšie prevádzkové prostredie.
Čo sa týka Ruska, tu sa čínskym elektromobilom začalo dariť po tom, čo v dôsledku vypuknutia vojny na Ukrajine viaceré známe automobilky opustili tento trh. Tamojšia štátna tlačová agentúra (TASS) odvolávajúc sa na riaditeľa ruskej pobočky spoločnosti Chery, Vladimira Šmakova, uviedla, že firma rokuje s ruskými podnikmi o výrobe áut v ruských závodoch.
Zatiaľ sa zdráhajú
Vráťme sa ale späť k pôvodnej otázke – hrozí, že čínske elektromobily zaplavia Európu a úplne zatienia európskych výrobcov? Pravdepodobne nie. Ako bolo spoomenuté, na území bloku platia vysoké clá, ktoré bránia čínskym producentom v predávaní za nižšie ceny, než za aké predávajú tunajší výrobcovia.
Je pravda, že poniektoré krajiny s vyššími clami nesúhlasia a stále sa snažia prilákať investície od čínskych výrobcov. Tí to ale vôbec nemajú jednoduché. Dokonca aj Geely, druhá najväčšia automobilka z Číny (z hľadiska predaja), váha, či v Európe vybuduje svoj závod.
