Školy sú zvyčajne bezpečným miestom, do ktorého rodičia, študenti aj učitelia vkladajú ako-tak plnú dôveru. No žiaľ, ani ich priestory nie sú imúnne voči kriminálnej aktivite. Momentálne sú veľkým problémom početné hlásenia o bombách, v dôsledku ktorých musia školské zariadenia evakuovať všetky osoby vo svojich areáloch. Tieto hlásenia sa šíria aj v Českej republike.
Tento nepriaznivý trend podnietil Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), ministra vnútra, aby prehovoril o novom projekte, ktorý má zabezpečiť vyššiu bezpečnosť na školách. Ako informuje denník Teraz.sk, do konca septembra chce na rokovanie vlády priniesť materiál o Národnom projekte kamerového systému. Vzťahovať by sa mal ako na základné, tak aj stredné školy.
Neprehliadnite
Tento krok by podľa ministra mal figurovať ako preventívne opatrenie voči tzv. hybridným hrozbám v budúcnosti. Dodal, že návrh sa u celej vlády stretol s jednoznačným súhlasom.
Ambiciózny a drahý projekt
V prípade, že návrh prejde a stane sa platným, nové kamery budú strážiť vstupy do areálov škôl a prípadne informovať o podozrivých osobách, ktoré sa v týchto areáloch vyskytnú. Išlo by teda o modernejšie kamery, ktoré by mali byť schopné identifikovať ľudí podľa tváre. Pochopiteľne, takéto kapacity nie sú lacné. Minister odhaduje, že výška celkovej investície sa vyšplhá na 60-miliónov eur. Tieto finančné prostriedky by boli rozvrhnuté na obdobie maximálne troch rokov.
Nový systém by fungoval pod ochrannými krídlami štátu, presnejšie rezortu vnútra, pričom školy by sa k nemu mohli pridať. Podľa Eštoka by takéto preventívne opatrenie mohlo výrazne uľahčiť identifikáciu reálnej hrozby, ako aj umožniť jednoduchšiu interakciu a prijatie adekvátnych opatrení v prípade hybridných hrozieb.
Tomáš Drucker (Hlas-SD), minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže, doplnil svojho kolegu so slovami, že nechcú bagatelizovať problémy s bombovými útokmi tým, že nejde o nič viac, než opakujúci sa jav, pri ktorom sa nepotvrdzuje žiadne reálne nebezpečenstvo. Ďalej uviedol, že rezort školstva spoločne so svojimi úradmi komunikuje so školami. Vraj konajú v súlade s existujúcimi usmerneniami o tom, ako postupovať v podobných situáciách. Napokon uistil verejnosť aj ohľadne intenzívnej spolupráce s policajnými zložkami.
Projekt je to ambiciózny a v určitých smeroch rozhodne prínosný. Ak by kamery skutočne dokázali detegovať podozrivé osoby, hlásenia o bombových útokoch by sa mohli výrazne zredukovať, prípadne eliminovať.
Nie všetci vyjadrili podporu
Napriek tomu sa ale nájdu politici, ktorý s plánom Eštoka buď to nesúhlasia, alebo v ňom vidia diery. Jedným z nich je Martin Královič, bývalý štátny tajomník rezortu vnútra. Plán s modernými kamerami v areáloch škôl označil za placebo riešenie. Zastáva totiž názor, že profesionál, resp. terorista, sa nenechá od svojho zámeru odradiť niečím takým, ako je kamera.
Taktiež poukázal na štatistiku, podľa ktorej veľká časť hlásení o bombách v školských priestoroch prichádza od súčasných alebo bývalých študentov daných zariadení, a teda ich tváre nemajú čo hľadať v evidencii teroristov. Namiesto toho navrhol, aby sa posilnili kompetencie Policajného zboru (PZ), ako aj obecných a mestských polícií, a aby sa viac investovalo do prevencie radikalizácie mládeže
Nesúhlasný postoj potom zaujalo aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS). To považuje zámer Eštoka za neefektívny, keďže podľa jeho názoru umiestnenie hŕstky kamier na školu nepomôže s odvracaním bezpečnostných hrozieb. Konkrétne to vyplýva z vyjadrenia Jaroslava Spišiaka, poslanca Národnej rady SR za PS.
Podľa Spišiaka by kamery priniesli požadovaný efekt len vtedy, a by sa v prípade bombovej hrozby mohlo okamžitou analýzou kamerového systému a rôznych iných technologických komponentov povedať, že na danej škole sa minimálne na 99 percent nemôže nachádzať žiadna výbušnina alebo bomba.
