Bežne sa hovorí, že človek má len dve istoty – dane a smrť. Daň je niečo, čo sa v tom či onom smere týka každého z nás. Pochopiteľne, čím viac daní platíme, tým menej peňazí nám ostáva na každodenné potreby. A žiaľ, slovenská vláda v snahe skonsolidovať verejné financie očividne zmýšľa presne takto. V hre je dokonca aj zavedenie jednej prinajmenšom kontroverznej dane, ktorá by sa vzťahovala na všetky finančné transakcie, resp. prevody.
Pochopiteľne, možnosť zavedenia tejto dane verejnosť neberie na ľahkú váhu. A neberie ju tak len verejnosť. Ako píše verejnoprávna STVR, nesúhlasia s ňou ani zamestnávatelia, ktorí sú združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Táto organizácia zomkla sily a začala varovať pred následkami, ktoré môžu plynúť zo zdanenia finančných transakcií.
O čo ide?
Daň z transakcii, ako naznačuje samotný názov, by predstavovala určitý poplatok za každý finančný prevod. V podstate by sme platili za to, že niekomu pošleme peniaze. Hypoteticky by mohla daň fungovať tak, že ak by ste chceli napríklad kamarátovi poslať 10 eur za obed, namiesto 10 eur by vás prevod stál viac, dajme tomu 10 eur a nejaké drobné. Presné percentá plánovaného zdanenia nám nateraz nie sú známe.
Vláda sa mala v tomto smere inšpirovať susedným Maďarskom, kde táto daň funguje už dlhé roky. Sadzba momentálne predstavuje 0,45 percenta, pričom sa platí za všetky bankové transakcie, a to bez ohľadu na to, či sú ich autormi alebo adresátmi právnické alebo fyzické osoby. Daň sa vzťahuje aj na výbery z bankomatov.
Zaujímavou skutočnosťou je, že pre štátnu kasu ide o značný zdroj príjmov – maďarskej vláde táto daň v minulom roku vygenerovala príjmy vo výške viac ako 800-miliónov eur. V tomto roku, konkrétne po navýšení sadzby, by sa mal príjem z dane navýšiť až na 1,1-miliardy eur.
Ako informoval denník Aktuality.sk na základe poznatkov TASR, koalícia v priebehu leta navrhla, aby sa zdaňovanie týkalo ako bezhotovostných platieb, tak aj prevodov na účet a dokonca aj výberov z bankomatov. Samozrejme, odozva verejnosti na seba nenechala dlho čakať.
Začiatkom septembra však premiér Robert Fico upresnil, že daň z transakcií by sa nemala vzťahovať na fyzické osoby, ale len na podnikateľov, resp. právnické osoby a bankové inštitúcie.
Populistické opatrenia
Ani osekanie pôsobnosti dane však hnev verejnosti ktovieako neuhasilo. Vzdor je evidentný a ako bolo spomenuté vyššie, po novom prichádza aj zo strany RÚZ. Skupina zamestnávateľov vyzýva vládu, aby upustila od prijímania populistických opatrení, pričom jedným dychom žiada o to, aby bolo urýchlené spoločné stretnutie k chystanému konsolidačnému balíku ešte v jeho prípravnej fáze.
Miroslav Kiraľvarga, prezident RÚZ, v súvislosti s inšpiráciou susedným štátom upozornil, že Maďarsko je z ekonomického hľadiska oveľa silnejšia krajina ako Slovensko. Ročná hodnota platobných transakcií má u nás dosahovať hodnotu približne 1,6-miliardy eur, zatiaľ čo v Maďarsku je to vraj až trojnásobne viac. Kiraľvarga dodal, že zavedenie takejto dane by predstavovalo rozsiahle negatívne následky pre celú slovenskú ekonomiku.
Združení zamestnávatelia taktiež uviedli, že transakčná daň by oslabila celkovú ekonomickú výkonnosť krajiny, nakoľko by de facto trestala ekonomickú aktivitu a úspešnosť firiem. Alexander Karšay, hlavný ekonóm RÚZ, podotkol, že ak by skutočne došlo k zavedeniu dane z transakcií, v horizonte 15 rokov by mohol hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska klesnúť o dve percentá, čo by znamenalo stratu približne 8-tisíc pracovných miest. Toto číslo ekonóm prirovnal k zatvoreniu dvoch automobiliek.
Skupina ďalej upozornila, že daň by postihla bežných ľudí aj napriek tomu, že by sa ich priamo netýkala. Aj keby ju platili len podnikatelia, došlo by k poklesu výkonu ekonomiky, čo by sa prejavilo na zvyšovaní inflácie. A ako zrejme viete, inflácia si nevyberá – týka sa úplne všetkých.
Napokon RÚZ doplnila, že zavádzanie selektívnych saní a odvodov bez akéhokoľvek relevantného škrtania na strane výdavkov verejného rozpočtu nie je možné považovať za konsolidáciu, ku ktorej súčasná vláda tak dychtivo urguje.
Daň za daňou
Štát nepríjemne prekvapil Slovákov aj tzv. daňou z cukru, ktorá sa mala týkať predovšetkým sladených nápojov, a to s cieľom zlepšiť životosprávu obyvateľstva. Jej pôvodná účinnosť však zahŕňala aj potraviny a nápoje, ktoré sú bežne konzumované športovcami, napr. proteínové koncentráty. Taktiež mala zahŕňať niekoľko viac-menej základných potravín.
Prešítajte si aj
Vláda priebežne do legislatívy pridala niekoľko výnimiek, ktoré „problémové“ potraviny vyňali. Tieto výnimky však nevníma pozitívne Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov (AVNM, podľa ktorej daň sužuje len veľmi úzky okruh tovarov, na ktoré sa tak vyvíja neprimeraný nátlak. Asociácia sa obáva, že ak pribudnú ďalšie výnimky, očakávané výnosy dane môžu klesnúť o takmer 7-miliónov eur, a to len v priebehu prvého roku. Viacero výnimiek vraj taktiež môže viesť k zvýšenej konzumácii nezdaných produktov.
Okrem toho varuje pred možnou situáciou, kedy ochutená minerálna voda s nízkym obsahom cukru nebude vedieť konkurovať určitej skupine alkoholických nápojov a ochuteným pivám. Preto výnimky považuje za negatívny signál v rámci podpory verejného zdravia a ochrany mládeže.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
