Slovensko sa podľa najnovších údajov Eurostatu radí medzi krajiny Európskej únie, kde sú nenávistné prejavy na internete medzi mladými ľuďmi najrozšírenejšie. Až dve tretiny Slovákov vo veku 16 až 29 rokov sa v minulom roku stretli s online správami, ktoré považovali za nepriateľské, posmešné alebo ponižujúce voči jednotlivcom alebo skupinám ľudí. Táto alarmujúca štatistika stavia Slovensko na nelichotivé štvrté miesto v rámci celej EÚ, pričom horšie výsledky vykázali len Estónsko, Dánsko a Fínsko.
Prejavy nenávisti sa najčastejšie týkajú politických a spoločenských tém, sexuálnej orientácie, vrátane LGBTI komunity, a rasového či etnického pôvodu. Na Slovensku dominujú práve znevažujúce odkazy s politickým charakterom, ktoré zaznamenalo takmer 48 % mladých používateľov internetu. Ďalšími často spomínanými témami sú sexuálna orientácia a LGBTI menšiny, ktoré zaznamenalo 44 % opýtaných, a narážky na rasu a etnicitu, ktoré vníma takmer 38 % mladých Slovákov.
Všetky tieto kategórie vykazujú vyššiu mieru nenávistných prejavov na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ. Táto situácia poukazuje na vážny spoločenský problém, ktorý je úzko spätý s rastúcou digitalizáciou a prístupom mladých ľudí na internet. Podľa odborníka na kybernetickú bezpečnosť Romana Čupku z firmy Istrosec je kyberšikana jedným z hlavných problémov, ktoré mladí ľudia na Slovensku zažívajú, pričom nenávistné prejavy sú často jej súčasťou.
Vážne následky na duševné zdravie
„Dôsledky takýchto prejavov môžu mať vážne následky na duševné zdravie mladých ľudí a môžu viesť až k tragickým udalostiam,“ varuje Čupka. Zároveň zdôrazňuje dôležitú úlohu rodičov v boji proti kyberšikane. Rodičia by mali byť oboznámení s online aktivitami svojich detí a aktívne sledovať, akým spôsobom sa ich deti správajú na internete. Čupka tiež odporúča využívanie nástrojov na monitorovanie digitálnych zariadení, ktoré môžu pomôcť predchádzať negatívnym skúsenostiam.
Budúcnosť boja proti kyberšikane by podľa Čupku mohla spočívať aj v pokročilých technológiách na báze umelej inteligencie. Tieto technológie by mohli automaticky identifikovať urážlivé či nevhodné správy a varovať autorov pred ich odoslaním. Zároveň by mohli pomôcť efektívne blokovať takéto správy u príjemcov, čím by sa minimalizoval negatívny dopad na obete.
V konečnom dôsledku je jasné, že problém nenávistných prejavov na internete nie je len otázkou technológie, ale aj otázkou spoločenskej zodpovednosti. Vzdelávanie, osveta a aktívna úloha rodičov sú kľúčové pri riešení tohto narastajúceho problému. Slovensko sa musí tejto výzve postaviť čelom, aby zabezpečilo bezpečné a priateľské online prostredie pre všetkých mladých ľudí.
