Technológie nenapredujú len na zemskom povrchu, ale aj vo vzduchu. Spoločnosti sa takmer neustále snažia zlepšovať výkonnosť dopravných lietadiel, ktoré tak dokážu v čoraz kratšom čase absolvovať čoraz dlhšie lety. Samozrejme, hlavným motivačným faktorom sú peniaze. Už dlho však platí, že priemerné dopravné lietadlo zvyčajne letí rýchlosťou okolo 900 km/h, nakoľko sa tak dosahuje najlepší pomer medzi rýchlosťou a spotrebou.
Číňania sa však túto rovnicu rozhodli úplne zmietnuť zo stola a nebrať ohľady na nič iné, než výkon. Výsledkom je revolučný motor, ktorý lietadlám umožní preletieť tisíce kilometrov v priebehu nie hodín, ale minút, píše server Luxurylaunches.
Dávnejšie sa predpokladalo, že revolúciu v komerčnej leteckej doprave prinesie legendárny Concorde. A do istej miery sa mu to aj podarilo. Dnes to však sú už viac ako dve desaťročia, čo tento nadzvukový kolos naposledy pristál.
Návrat nadzvukových letov
Od tej doby ľudstvo vytrvalo čaká na lietadlo, ktoré by nadviazalo na odkaz Concorde, a teda by prepravovalo pasažierov nadzvukovou rýchlosťou. Na tento cieľ sa momentálne zameriava viacero popredných spoločností, pričom až doposiaľ mala byť najbližšie k jeho dosiahnutiu americká firma Boom Supersonic. Po novom však do hry vstupuje Čína, ktorá tvrdí, že vyvinula najvýkonnejší nadzvukový motor pre lietadlá na svete. Pôvodne na to upozornil denník Soutch China Morning Post (SCMP).
O vznik tohto motora sa postaral odborný tím z Pekinského inštitútu strojových zariadení. Údajne dokáže poháňať lietadlá rýchlosťou až Mach 16, čo v prepočte vychádza niečo vyše 19-tisíc km/h, a to vo výške 30 km. Pre porovnanie, Concorde dokázal vyvinúť maximálnu rýchlosť Mach 2,04, teda okolo 2 400 km/h. Tento motor by tak skrátil často celodenné transkontinentálne lety aj na menej ako dve hodiny. Napríklad z New Yorku do Londýna by vďaka nemu bolo možné preletieť len za 17 minút. Dnes táto trasa bežne zaberá kolo 7 hodín.
Háčik je v tom, že okrem maximálnej rýchlosti nemáme o údajnom revolučnom motore k dispozícii žiadne podrobnejšie informácie. Pracovať tak môžeme len s údajmi, ktoré poskytol plán projektu. Ten v decembri publikoval Chinese Journal of Propulsion Technology.
Dva režimy
Podľa tohto plánu dokáže motor pracovať v dvoch režimoch. Pod hranicou Mach 7 (8 349 km/h) vraj funguje ako kontinuálny rotačný detonačný motor (RDE). Pri tomto režime sa vonkajší vzduch mieša s palivom, čo vedie k vzniku rázovej vlny, ktorá sa šíri v prstencovej komore. Počas rotácie rázová vlna zapaľuje ďalšie palivo. To lietadlu umožňuje silný a nepretržitý ťah.
Nad rýchlosťou 8 349 km/h rázová vlna prestáva rotovať a sústreďuje sa na kruhovú plošinu v zadnej časti motora. Dokument uvádza, že v tomto režime sa ťah udržiava prostredníctvom takmer priamočiareho šikmého formátu detonácie. Palivo detonuje automaticky, keď v dôsledku vysokej rýchlosti prúdiaceho vzduchu narazí na zadnú platformu.
Motor sa teda spolieha predovšetkým na detonáciu, čím sa výrazne odlišuje od tradičných prúdových motorov používaných v súčasných komerčných lietadlách.
Pokiaľ ide o zmienenú americkú spoločnosť Boom Supersonic, tá stavila na stredne obtokový turbovrtuľový motor, ktorý je navrhnutý s ohľadom na trvalo udržateľné letecké palivo. Očakáva sa, že poskytne dostatok výkonu na dosiahnutie rýchlosti Mach 1,7 (1 225 km/h).
Problémom je nákladovosť
Späť k čínskemu motoru, jeho ďalšou výhodou oproti zaužívaným motorom má byť termodynamická účinnosť. Detonačné motory v teoretickej rovine dokážu premeniť takmer 80-percent chemickej energie na kinetickú energiu. Pri tradičných turbovrtuľových motoroch dosahuje energetická účinnosť len okolo 20 až 30 percent, nakoľko kladú dôraz na pomalú a šetrnú spotrebu paliva.
Čína, asi celkom pochopiteľne, nezverejnila podrobné informácie týkajúce sa účinnosti svojho motora. Pochopiteľne preto, že zrejme má príliš vysokú spotrebu. To by znamenalo veľmi vysoké prevádzkové náklady. A čím vyššie sú prevádzkové náklady, tým drahšie sú letenky. Preto neočakávame, že by sme sa mohli v blízkej dobe prepravovať cez Atlantik za menej ako pol hodiny. Aspoň myšlienka je to však pekná.
