Nedávno medializovaný návrh podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka (SNS) na zlúčenie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (PMÚ) a Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) vyvolal značnú diskusiu.
Obe inštitúcie vyjadrili svoj nesúhlas s týmto návrhom, ktorý považujú za ťažko realizovateľný, nehospodárny a neefektívny. Prečo je tento návrh považovaný za problematický a aké sú hlavné argumenty proti nemu?
Rôznorodosť kompetencií a agendy
PMÚ a ÚVO majú úplne odlišné kompetencie a agendu. Hlavným poslaním PMÚ je odhaľovanie kartelov, protiprávneho konania dominantných podnikov, posudzovanie akvizícií a zlúčení firiem či koordinovanie poskytovania štátnej pomoci.
Na druhej strane, ÚVO sa zaoberá dohľadom nad procesom verejného obstarávania. Vzhľadom na túto odlišnosť kompetencií nie je možné očakávať úspory v počte pracovníkov alebo efektívnosť pri zlúčení oboch inštitúcií.
Požiadavky európskeho práva
Európske právo vyžaduje silnú nezávislosť PMÚ, čo prakticky znemožňuje zlúčenie vedenia oboch inštitúcií pred uplynutím súčasných mandátov. V súčasnosti európske inštitúcie kladú dôraz na profesionalizáciu a excelentnosť, čo je možné dosiahnuť len pri špecializácii jednotlivých úradov. Príklad Českej republiky, kde kompetencie oboch úradov zastrešuje jeden úrad, nie je považovaný za úspešný model, pretože aj tam prebiehajú diskusie o ich rozdelení.
Finančné a personálne náklady
Úspory z prípadného zlúčenia oboch inštitúcií by boli minimálne, resp. náklady na zlúčenie by prevýšili prípadné úspory. PMÚ aj ÚVO majú odlišné úlohy a zodpovednosti, a preto nie je možné znížiť počet pracovníkov. Navyše, obe inštitúcie sídlia v odlišných budovách, čo by spôsobilo dodatočné náklady na presťahovanie a úpravu priestorov.
Obe inštitúcie zdôrazňujú potrebu nezávislosti regulačných orgánov, čo je nevyhnutné pre ich efektívne fungovanie. Akékoľvek zmeny v inštitucionálnom nastavení by mali prebehnúť na základe odbornej a celospoločenskej zhody, ktorá zabezpečí stabilitu a nezávislosť týchto inštitúcií.
