Nová smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov neobsahuje zákaz využívania plynových kondenzačných kotlov na vykurovanie v existujúcich budovách. Členské štáty majú podľa smernice za úlohu pripraviť si plány dekarbonizácie vykurovania budov do roku 2040 a vyvinúť úsilie postupne vyraďovať fosílne palivá. Takto to zhodnotil slovenský plynárenský a naftový zväz. Čo to ale znamená pre bežných ľudí?
Podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) je výber konkrétnych nástrojov plne na rozhodnutí a individuálnych možnostiach a podmienkach jednotlivých krajín, a teda aj Slovenska.
„V našich podmienkach budú zvolené nástroje závisieť od finančných možností štátu a jeho obyvateľov.“
Plynové kotly musia vedieť pracovať s biometánom aj vodíkom
Slovenský plynárenský sektor vidí podľa neho v strednodobom horizonte najefektívnejšie riešenie dekarbonizácie v moderných plynových technológiách, z dlhodobého hľadiska v integrácii obnoviteľných plynov (biometán a vodík) do plynárenskej sústavy.
Na rozvoji segmentu obnoviteľných plynov už niekoľko rokov intenzívne pracuje. Moderné plynové kondenzačné kotly sú už v súčasnosti schopné spaľovať biometán, preto sa budú využívať aj po roku 2040.
Pre úplne nové budovy nová smernica EÚ stanovuje od roku 2030 štandard tzv. „budov s nulovými emisiami“. Smernica však ani pre nové budovy postavené po tomto termíne nevylučuje na vykurovanie používať obnoviteľné plyny.
Starý kotol musíte vymeniť
„Obyvatelia vykurujúci zemným plynom tak môžu ostať pokojní, pretože nová smernica EÚ pre nich podmienky vykurovania nijako nemení,“ dodal Kvasňovský. V prípade, že majú starší nekondenzačný plynový kotol, ho však SPNZ odporúča vymeniť za nový kondenzačný, s ktorým okamžite ušetria až 23 % nákladov na energie a rovnaké percento emisií skleníkových plynov.
Nové plynové kondenzačné kotly sú tiež H2Ready, a teda pripravené aj na spoluspaľovanie zmesi zemného plynu a vodíka.
