Hoci sa o nej už veľmi nepíše a neinformuje, koronavírus stále možno považovať za relevantnú tému, ktorá sa týka nás všetkých. Hoci od globálnom rozmachu tohto zákerného ochorenia uplynulo už niekoľko rokov, viacerí stále dumajú nad tým, odkiaľ sa vlastne vzalo. Poniektorí sú toho názoru, že ochorenie sa na človeka dostalo z netopierov, ktorí sa konzumujú v niektorých ázijských krajinách. Iní zase veria, že vírus v dôsledku nedbanlivosti unikol z čínskeho laboratória. Konkrétne do druhej skupiny sa zaraďujú aj vedci z Austrálie, píše VTM.cz.
Kapitoly článku:
Ochorenie, ktoré zastavilo svet
Koronavírus zasiahol kompletne celý svet a ochromil mnohé ekonomiky. Spája sa s ním napríklad aj nedostatok čipov, inak známy aj ako čipová kríza, ktorý zapríčinil spomalenie výroby a dodávok novej elektroniky. Všetky veľké podujatia, ktoré sa zvyčajne konali fyzicky, sa buď presunuli na internet, alebo boli kompletne zrušené.
S ochorením sme sa rýchlo rozhodli zabojovať, a to aj prostredníctvom vakcín, hoci im mnohí neverili. Vakcíny proti koronavírusu sú samé o sebe kontroverznou témou. Je však pravda, že ich úspešnosť celkom značne naštrboval neustály výskyt nových, zákernejších mutácií. Napríklad v súčasnosti má s vírusom veľký problém americká Filadelfia. Priemerná hodnota odpadových vôd pomaly dosahuje rekordných hodnôt, pričom za hlavnú príčinu sa považuje nová mutácia s označením JN.1.
Odkiaľ sa vzal?
Vírus teda stále žije a stále sa šíri. A zatiaľ čo sa vedci a zdravotníci snažia konečne prísť na efektívne riešenie, ktoré by toto ochorenie definitívne pochovalo, početná skupina ľudí sa zaoberá otázkou, aký je jeho naozajstný pôvod. Ako sme spomenuli vyššie, mnohí veria, že sa vírus preniesol na ľudí konzumáciou netopierov, iní sú zase presvedčení o tom, že vírus unikol z čínskeho laboratória.
Druhý zmienený názor zastávajú aj austrálski vedci. Dokonca disponujú dôkazmi, ktoré naznačujú, že informácia o úniku vírusu bola pôvodne utajovaná.
Vedci na zistenie pôvodu vírusu použili metódu známu ako modifikovaný Grunow-Finskeho hodnotiaci nástroj (mGFT). Táto metóda slúži na vyhodnocovanie pravdepodobnosti jednotlivých možností ohľadne pôvodu epidémií. Prezrádza teda, či epidémia pochádza z prirodzených, alebo neprirodzených zdrojov.
Výsledky mGFT vyhodnocuje analýzou konkrétnych kritérií a dôkazov súvisiacich s výskytom ochorení. Tieto kritériá zahŕňajú napríklad geografické rozšírenie, prítomnosť patogénu v laboratóriách, prirodzený rezervoár vírusu, načasovanie výskytu ochorenia vzhľadom na iné udalosti a akékoľvek nezvyčajné vzorce v šírení alebo prejave ochorenia.
Pokiaľ ide o koronavírus, mGFT mu v rámci „neprirodzeného pôvodu“ udelil 41 bodov, čo je celkom dosť, keďže maximum je 60 bodov. Možno teda povedať, že na základe skúmaní existuje 68-percentná pravdepodobnosť, že pandémia nevznikla kvôli tomu, že niekto zjedol netopiera, ale kvôli tomu, že unikol z laboratória. Pravdepodobnosť tejto teórie podporuje aj fakt, že v meste Wu-chan, kde pandémia vypukla, sa nachádza virologický inštitút (WIV).
Samozrejme, výsledky prieskumu nemusia odrážať realitu. Slúžia skôr ako náznak toho, že pandémia nemusela vzniknúť v dôsledku udalostí, ktoré sa obecne považujú za pravdivý scenár.
Chceli to zatajiť?
Vráťme sa však ešte späť k dôkazom, ktoré naznačujú, že niektorí o ochorení vedeli ešte predtým, ako sa rozšírilo do celého sveta, a snažili sa zamedziť zverejneniu akýchkoľvek informácií.
Prieskum austrálskych vedcov hovorí, že naozaj existuje možnosť, že poniektorí o presnom pôvode vírusu vedeli už niekoľko rokov, a že tí ktorí financujú výskum vo Wu-chanskom inštitúte, zohrali dôležitú úlohu v tom, aby sa obavy nedopracovali na verejnosť.
„Ďalšie dôkazy, ktoré vyšli najavo v roku 2023 na základe žiadostí o slobodnom prístupe k informáciám v USA, naznačujú, že virológovia, ktorí verejne prehlasovali, že SARS-COV-2 má prirodzený pôvod, sa súčasne medzi sebou súkromne informovali o pochybnostiach o tejto skutočnosti a diskutovali o tom, ako výskum vo WIV mohol viesť k vzniku SARS-COV-2,“ uvádzajú vedci vo svojej štúdii.
Výsledky pátrania po pôvode koronavírusu, ako aj všetky náležitosti použitej metodiky, boli publikované v odbornom časopise Risk Analysis.
