Či sa nám ten titul páči alebo nie, ľudia sú majstri sveta v znečisťovaní. Na druhú stranu, treba oceniť, že sme si uznali chybu a snažíme sa škodenie našej planéte čo najviac zamedziť. No robíme dostatok? Nová správa od Organizácie Spojených národov (OSN), na ktorú upozornil server TechSpot, vysvetľuje, že ešte stále máme pred sebou kus práce, a to najmä čo sa týka produkcie elektronického odpadu.
Kapitoly článku:
Konkrétne túto správu, Global E-waste Monitor 2024, vyhotovili Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) a Inštitút OSN pre vzdelávanie a výskum (UNITAR). Upozorňuje ľudí, že ročná produkcia elektronického odpadu rastie príliš rýchlo. Aktuálny ročný rast odpadu dosahuje až 2,6 milióna tony.
Pre lepšie pochopenie, elektronický odpad pozostáva z vyhodených, resp. vyradených zariadení, ktoré sú napájané batériou alebo priamo elektrickou sieťou. Do tejto kategórie tak spadajú telefóny či smartfóny, televízory, počítače a notebooky. Vyradené súčiastky z elektrických vozidiel však nezahŕňa.
Zlepšenie je zatiaľ v nedohľadne
Správa tvrdí, že ľudia v roku 2022 vyprodukovali až 62 miliónov metrických ton elektronického odpadu. Aby sme si to vedeli ako-tak predstaviť, takýto objem by naplnil 1,55 milióna kamiónov s kapacitou 40 ton. Žiaľ, v nasledujúcich rokoch nás vraj nečaká žiadne zlepšenie. Práve naopak, objem vyprodukovaného elektronického odpadu má ešte viac stúpnuť, a to až na 82 miliónov ton ročne do roku 2030.
Obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou je, že z tých 62 miliónov ton elektroodpadu v roku 2022 bolo iba 22,3 %, teda 13,8 milióna tony, formálne zdokumentovaných, zozbieraných a riadne recyklovaných. Väčšina odpadu teda stále „hnije“ v našom životnom prostredí a poškodzuje planétu. Ani v tomto prípade sa vraj situácia v dohľadnej dobe nezlepší. Očakáva sa, že do konca tejto dekády objem riadne recyklovaného odpadu klesne len na 20 %, a to v dôsledku technologického pokroku, obmedzených možností opráv zariadení, ich kratších životných cyklov, ako aj rastúcej elektronizácie a nedostatočnej infraštruktúry pre nakladanie s elektronickým odpadom.
Európa znečisťuje najviac, no zároveň aj najviac recykluje
Nie každý región sveta pritom produkuje rovnaké množstvo elektroodpadu. Absolútne najviac sa ho tvorí v Európe, kde na jedného obyvateľa pripadá až 17,8 kg elektronického odpadu ročne. V americkom regióne je to „iba“ 14,1 kg odpadu na obyvateľa. Európa však má vyššiu mieru formálneho zberu a recyklácie, konkrétne na úrovni 42,8 %. V Oceánii je to 41,4 %, v Amerike 30 %, v Ázii 11,8 % a v Afrike len 0,7 %.
„Najnovší prieskum ukazuje, že globálny problém, ktorý predstavuje elektronický odpad, bude len rásť. Keďže menej ako polovica sveta zavádza a presadzuje prístupy na zvládnutie tohto problému, vzniká potreba rozumných predpisov na zvýšenie zberu a recyklácie,“ hovorí Cosmas Luckyson Zavaza, riaditeľ Úradu pre rozvoj telekomunikácií ITU.
Rastúci objem elektronického odpadu pritom neškodí len životnému prostrediu. Správa ďalej uvádza, že čisté ročné peňažné náklady na elektronický odpad dosahujú až 37 miliárd amerických dolárov, čo v prepočte vychádza na zhruba 34 miliárd eur. Pokiaľ krajiny nezlepšia hospodárenie s elektronickým odpadom a neposilnia s ním späté legislatívy, do roku 2030 sa môže výška týchto nákladov vyšplhať na 40 miliárd dolárov alebo 36,9 miliardy eur.
Stále je tu nádej
Stále však existuje nádej. Popredné technologické firmy, ako sú Apple a Samsung, v posledných rokoch čoraz viac posilňujú svoje ekologické programy, prostredníctvom ktorých sa snažia o udržateľné produkty. Čoraz viac zariadení používa recyklované materiály, pričom zelené prístupy sa aplikujú aj v rámci tovární a výrobných liniek.
Konkrétne v Európe môže k zníženiu elektronického odpadu pomôcť Akt o digitálnych trhoch (DMA). Ten usiluje o férovejší prístup technologických spoločností ako k zákazníkom, tak aj ku konkurencii. Napríklad od Apple sa požaduje otvorenie ekosystému voči tretím stranám, čo môže pomôcť k aspoň miernej redukcii tvorby elektronického odpadu. Okrem toho Európska únia (EÚ) požaduje predĺženie životných cyklov elektroniky, predovšetkým batérií. Pred časom dokonca schválila jednotný nabíjací štandard pre všetky zariadenia z kategórie malej spotrebnej elektroniky, čo môže taktiež pomôcť.
Ruku k dielu však môžu priložiť aj bežní ľudia, a to napríklad recykláciou odpadu v domácnosti. Taktiež môžu svoju starú elektroniku namiesto vyhodenia do koša predať alebo odovzdať do výkupu, ktorý dnes ponúkajú mnohé firmy. Aj drobná pomoc je stále pomoc.
