To, že voda je základnou tekutinou pre život, vám asi nemusíme hovoriť. Pijú ju zvieratá, pijú ju aj ľudia. Nie vždy však je 100-percentne bezpečná. Nehovoríme pritom o kontaminovanej vode či vode z nedostatočne filtrovaných systémov. Bezpečné nemusí byť ani pitie balenej vody, ktorá je bežne dostupná v rôznych obchodoch. Odborníci totiž zistili, že obsahuje oveľa viac tzv. mikroplastov, než sa pôvodne očakávalo, píše ScienceAlert.
Kapitoly článku:
Vedci naliehavo volajú po nových štúdiách o možných zdravotných účinkoch mikroplastov, ktoré sa rôznymi spôsobmi dostávajú do našich tiel. Stále totiž nemáme k dispozícii jednoduchý a účinný spôsob, ako detegovať a identifikovať tieto malé znečisťujúce častice. Alebo máme?
Konečne účinná metóda?
Po novom sa na túto problematiku zamerala Naxin Qian, chemička z Kolumbijskej univerzity, ktorá sa zaoberá životným prostredím. Spoločne so svojimi kolegami vyvinula novú zobrazovaciu techniku, ktorá dokáže odhaliť zákerné petrochemické fragmenty, a to tak, aby ich všetci jasne videli.
„Ľudia vyvinuli metódy na pozorovanie nanočastíc, ale nevedeli, na čo sa pozerajú,“ hovorí Qian a dodáva vysvetlenie, že na rozdiel od starších detekčných metód, ktoré dokážu poskytnúť iba hrubé odhady prítomných častíc, nová technika dokáže nielen rozlíšiť jednotlivé častice, ale ich aj identifikovať.
Pre lepšie pochopenie, nanoplasty či mikroplasty sú kúsky plastov menšie ako jeden milimeter, ktoré vznikajú ako vedľajší účinok mnohých priemyselných procesov a pri degradácii väčších plastových výrobkov. Mikroplasty sú tak malé, že dokážu prekonávať biologickú bariéru ľudského tela a zvyšovať toxicitu. Ich prítomnosť v našich telách jednoducho nie je zdraviu prospešná.
„Vzhľadom na schopnosť týchto nanoplastových častíc prekonávať biologickú bariéru môžu zohrávať dominantnú úlohu z hľadiska hodnotenia toxicity,“ hovorí Qian.
Je ich 100-násobne viac, než sa predpokladalo
Nová zobrazovacia technika sa opiera o dvojicu laserov, ktoré možno naladiť tak, aby reagovali, resp. rezonovali, so špecifickými molekulami. Táto metóda sa nazýva mikroskopia stimulovaného Ramanovho rozptylu. Metóda vedcom umožnila identifikovať chemické zloženie cieľových častíc za pomoci algoritmov na porovnanie databáz chemických rezonancií.
Týmto spôsob tím analyzoval niekoľko značiek balenej vody, ktoré sú populárne v Spojených štátoch. Čísla, s ktorým prišiel, sú alarmujúce. V niektorých vzorkách identifikovali až 370 000 častíc na liter, z čoho 90 % tvorili mikroplasty. V priemere to vychádza na zhruba 240 000 mikroplastových častíc na liter balenej vody, je až 100-násobne viac v porovnaní s predošlými odhadmi. Qian však tvrdí, že tento výsledok nie je zrovna prekvapujúci. „Čím sú veci menšie, tým je ich viac,“ konštatovala.
Vedci tvrdia, že vo väčšine predchádzajúcich odhadov sa počítali len častice väčších rozmerov.
Dlhodobé následky
Mikroplasty nemusia byť toxické okamžite po tom, ako vstúpia do ľudského tela. Riziko predstavujú skôr v dlhodobom časovom horizonte, nakoľko sa pri ich pravidelnom prijímaní hromadia v rôznych tkanivách nášho tela, od mozgu až po placentu. Mikroplasty taktiež zvyknú priťahovať potenciálne škodlivé baktérie odolné voči antibiotikám, ako aj toxické molekuly, ktoré sa môžu usadiť v najcitlivejších tkanivách.
Nová zobrazovacia technika dokáže priamo vizualizovať potenciálne toxické zoskupenia a vďaka väčšiemu množstvu údajov o chemickej identifikácii ich môže pomôcť aj identifikovať. Qian spoločne so svojím tímom dúfa, že bude možné odhaliť aj interakcie mikroplastov s našimi biologickými tkanivami. „Zobrazenie jednotlivých častíc s citlivosťou nanočastíc a špecifickosťou plastov poskytuje nevyhnutné informácie na riešenie rastúcich obáv z toxicity,“ uzatvárajú vedci.
