Kapacity umelej inteligencie (AI) sa neustále rozširujú a zdokonaľujú. V dnešnej modernej dobe nachádza uplatnenie v čoraz väčšom počte odvetví, vrátane medicíny. A hoci táto expanzia podľa niektorých predstavuje značné riziká, ak sa s ňou narába zodpovedne, dokáže robiť zázraky. Svoje by o tom vedela povedať žena, ktorej AI umožnila po dlhých 20 rokoch znovu rozprávať.
Prejsť na:
Ako píše portál Insider, pred 20 rokmi utrpela vtedy 30-ročná Ann Johnsonová vážnu mozgovú príhodu. Našťastie ju prežila, avšak nie bez komplikácií. Následkom príhody ostala ochrnutá a nemá.
Časom sa Ann naučila samostatne dýchať, pohybovať krkom a dokonca aj žmurkať. Jednu kľúčovú schopnosť sa jej však ani po 18 rokoch nepodarilo získať späť. Hoci sa veľmi snažila, jej svaly stále nie sú dostatočne silné na to, aby zo seba dokázala naraz vydať viac než pár slov.
Medicínske technológie, spôsoby a praktiky však za tú dobu výrazne pokročili. A dokázali pokročiť natoľko, že Ann teraz umožňujú opäť rozprávať. Konkrétne za to môže vďačiť mozgovému implantátu, ktorý riadi umelá inteligencia. Ann sa tak stala vôbec prvou pacientkou na svete, ktorá úspešne používa pokročilú neurotechnológiu opierajúcu sa o syntetizovanie reči a výrazov tváre.
Prípad Ann bol podrobne opísaný v rámci štúdie publikovanej vo vedeckom magazíne Nature.
Vyše 250 elektród komunikujúcich s AI
Nástrojom, ktorý pacientke umožnil znovu rozprávať, je tenká vrstva s celkovo 253 elektródami. Túto vrstvu doktori implantovali priamo na jej mozog, pričom jeho úlohou je čítať a analyzovať mozgové signály s cieľom ich konvertovať do slov, slovných spojení a celých viet.
O dekódovanie mozgových signálov sa stará pokročilý systém umelej inteligencie. Hoci sú jej svaly príliš slabé, mozog do nich stále vysiela potrebné signály. Tento signál zachytávajú zmienené elektródy, pričom umelá inteligencia ich následne interpretuje prostredníctvom počítačom vygenerovaného avatara.
Ann mala šťastie v tom, že po mozgovej príhode neboli poškodené jej kognitívne a zmyslové schopnosti. Keďže však mala poškodené svalstvo, dokázala povedať maximálne 14 slov za minútu. Využívala k tomu klávesnicu so zariadením reagujúce na malé pohyby hlavy. Teraz, vďaka novému implantátu v kombinácii s AI, dokáže povedať až 80 slov za minútu.
Nádej pre viacerých
„Naším cieľom je obnoviť plnohodnotný, stelesnený spôsob komunikácie, ktorý je pre nás najprirodzenejším spôsobom rozprávania sa s ostatnými,“ uviedol Edward Chang, vedúci katedry neurochirurgie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, v publikácii UCSF. „Tieto pokroky nás posúvajú bližšie k tomu, aby sa toto stalo skutočným riešením pre pacientov.“
Na papieri však odborníci z americkej univerzity nie sú prví, ktorým sa podarila takáto liečba. Pred časom výskumníci z rakúskeho Wyssovho centra pre bio a neuroinžinierstvo tvrdili, že podobnú terapiu uplatnili pri 34-ročnom mužovi, taktiež s ochrnutím. Výsledky mali byť sľubné, avšak v roku 2019 bol ich článok stiahnutý. Dôvodom bolo vyšetrovanie Nemeckej nadácie pre výskum (DFG), v ktorom malo byť zistených niekoľko prípadov vedeckého pochybenia.
Dva protipóly
Neurotechnológie stále čelia mnohým kontroverziám a etickým obavám. Ich vývoj vo verejnom a súkromnom sektore však mnohé skupiny označili za jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblastí s možnosťou zlepšiť ľudské životy. Medzi tieto skupiny patrí dokonca aj OSN.
A tohto názoru je teraz aj Ann. „Keď som bola v rehabilitačnej nemocnici, logopéd nevedel, čo má so mnou robiť. Účasť na tejto štúdii mi dala zmysel. Mám pocit, že prispievam spoločnosti. Mám pocit, že mám opäť prácu,“ povedala. „Táto štúdia mi umožnila skutočne žiť, kým ešte žijem!“