Viac ako 1600 používateľov Facebooku zdieľalo zavádzajúce video o tom, že zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú vydaný Medzinárodným trestným súdom (ICC) je neplatný, keďže Rusko a Ukrajina nie sú zmluvnými štátmi ICC. Video sa začalo šíriť 18. marca 2023 – o deň neskôr, než ICC vydal zatykač na základe obvinení z neoprávneného presunu ukrajinských detí do Ruska. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Napriek tomu, že Ukrajina nie je zmluvným štátom, prijala jurisdikciu ICC pre prípady vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy spáchané na jej území od novembra 2013. Aj predseda ICC Piotr Hofmaňski pre AFP potvrdil, že Ukrajina prijala jurisdikciu ICC dvakrát. Okrem toho viac ako 40 členských štátov, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu, podalo podnet na ICC na prešetrenie podozrení z vojnových zločinov, vďaka čomu mohol prokurátor ICC začať vyšetrovanie a zatykač je platný. Medzinárodný trestný súd zriadili na základe tzv. Rímskeho štatútu, ktorý nadobudol platnosť v roku 2002.
Ukrajina dvakrát využila právo prijať jurisdikciu ICC nad údajnými zločinmi, ku ktorým došlo na jej území. Na základe článku 12 odseku 3 Rímskeho štatútu prvýkrát prijala jurisdikciu ICC v apríli 2014 pre prešetrenie zločinov spáchaných na jej území od 21. novembra 2013 do 22. februára 2014. V septembri 2015 po druhý raz deklarovala prijatie jurisdikcie ICC od 20. februára 2014 na dobu neurčitú.
Zatykač na Putina platí od 17. marca
Prokurátor ICC Karim Khan 28. februára 2022, krátko po ruskej invázii na Ukrajinu, oznámil, že požiada súd o povolenie začať vyšetrovanie súčasnej situácie na Ukrajine. O dva dni neskôr informoval, že jeho úrad dostal aj 39 podnetov od zmluvných štátov, a preto oficiálne začal vyšetrovanie situácie na Ukrajine. K aprílu 2023 dostal úrad prokurátora 43 podnetov od zmluvných štátov súdu. Zatykač súd na Putina a Ľvovovú-Belovovú vydal 17. marca 2023.
Predseda ICC Hofmaňski sa k záležitosti Putinovho zatykača vyjadril krátko po jeho vydaní v rozhovore pre televíziu al-Džazíra. Na otázku, čo to znamená, ak Rusko neratifikovalo Rímsky štatút, odpovedal: „To je úplne irelevantné. Podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého zmluvnými stranami je 123 štátov, teda dve tretiny celého medzinárodného spoločenstva, má súd jurisdikciu nad zločinmi spáchanými na území zmluvného štátu alebo štátu, ktorý jurisdikciu prijal. Ukrajina prijala jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu dvakrát – v roku 2014 a v roku 2015. Štyridsaťtri štátov postúpilo súdu situáciu na Ukrajine, čo znamená, že formálne vyvolali našu jurisdikciu. Súd má právomoc nad zločinmi spáchanými na komkoľvek na území Ukrajiny od novembra 2013 bez ohľadu na štátnu príslušnosť údajných páchateľov.„
AFP oslovila aj Veroniku Bilkovú z Katedry medzinárodného práva Právnickej fakulty Karlovej univerzity a odborníka na trestné právo Ondreja Laciaka s otázkou, či je obsah videa pravdivý. „Tvrdenie nie je pravdivé. Medzinárodný trestný súd je oprávnený vydať zatykač na osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania niektorého zo zločinov upravených Rímskym štatútom, ak je na stíhanie a súdenie takejto osoby kompetentný,“ uviedla Bilková, pričom potvrdila, že Ukrajina prijala jurisdikciu ICC.
Laciak uviedol, že ICC môže byť oprávnený uplatniť svoju jurisdikciu aj v prípade, keď krajina neratifikovala Rímsky štatút, ale prijala jeho jurisdikciu vyhlásením. „Zatykač platný je, pretože ho vydal senát prípravného konania Medzinárodného trestného súdu. Ukrajina na medzinárodné zločiny dala súhlas s jurisdikciou, preto tam prebieha aj vyšetrovanie prokurátorom súdu,“ dodal pre AFP Laciak.
