Európu čaká pár náročných mesiacov. Únia v dôsledku vojnového konfliktu u našich susedov uvalila sankcie na Rusko, ktoré na ne promptne reagovalo utiahnutím kohútikov na svojich plynovodoch. To pre Európu predstavuje značný problém, nakoľko práve Rusko je (respektíve bolo) jedným z jej hlavných dodávateľov plynu. Mnohí Európania sa tak začali pýtať nielen to, kedy vojna konečne skončí, ale aj to, ako bude vyzerať situácia s energiami počas zimných mesiacov.
Tak jednoduché to zrejme nebude. Viaceré krajiny Európy vydávajú odporúčania pre svojich občanov, ktoré by mohli pomôcť k zníženiu spotreby a tlaku na aktuálne a plánované zásoby energií. Napríklad vo Fínsku vláda vyzýva rodiny, aby sa snažili využívať sauny spoločne, nie po jednom. Švédsko zase znižuje termostaty na 19 °C. A čo Slovensko? To odporúča obmedziť dĺžku sprchovania na 2 minúty a ohrievať jedlo v mikrovlnkách namiesto rúr, píše The New York Times.
Nádej umiera posledná
Tieto odporúčania sa môžu niektorým zdať hrozivé. Treba ich však brať skôr ako predbežné opatrenia. Podzemné plynové zásobníky po celom kontinente boli naplnené po okraj, pričom pri pobreží Španielska aktuálne kotví flotila tankerov so skvapalneným zemným plynom.
Hoci sú prognózy pochmúrne, je potešujúce vidieť, že krajiny robia všetko preto, aby čo najviac redukovali negatívny vplyv, ktorý predstavujú prázdne ruské plynovody. Spájajú úsilia, nakupujú, požičiavajú si a budujú ďalšie zásoby, pričom presadzujú rozsiahle úsporné programy, ktoré z určitej perspektívy pripomínajú reakciu na ropnú krízu v 70. rokoch minulého storočia.
Nádej prechovávajú aj analytici. Veria, že tieto kroky zo strany členských štátov zabezpečia dostatočné prídely energie, nulové alebo minimálne výpadky a taktiež urýchlenie energetickej nezávislosti. “Kroky, ktoré európske štáty podnikli, sú pozoruhodné a s veľkou pravdepodobnosťou zmenia energetickú štruktúru,” povedal Simone Tagliapietra z bruselského Bruegelu. “Európe sa podarí úplne oddeliť od Ruska, čo sa predtým považovalo za nemožné.”
Ruské dodávky aktuálne predstavujú okolo 10 % z celkového množstva európskeho plynu. Pre porovnanie, pred vojnou na Ukrajine to bolo približne 45 %.
Snaha je, no následky tiež
Žiaľ, aj keď sa veľmi snažíme, následky sú viditeľné. Ceny energií sa šplhajú nahor, kvôli čomu sa vynucuje zastavenie energeticky náročných podnikov, ako sú napríklad továrne na ocele, chemikálie a sklo. Spoločnosti prepúšťajú zamestnancov a vlády vymáhajú viac dlhov, pričom čoraz častejšie sa objavujú predpovede ekonomickej recesie.