Ak nepatríte do skupiny úplných laikov a aspoň trochu sa na smartfóny zameriavate do väčšej hĺbky, zaručene ste si všimli, že medzi iOS a Android zariadeniami panuje jeden výrazný rozdiel. Reč je o kapacitách RAM, ktoré pri jednej skupine v ojedinelých prípadoch dosahujú dokonca aj 18 GB, pri druhej sa však stále držia skôr na nižších hodnotách, ako 4 až 6 GB. Prečo je tomu tak?
Na túto otázku existuje hneď niekoľko odpovedí. Najskôr však musíme začať podrobnejším zadefinovaním pojmu RAM, teda čo znamená a na čo presne slúži.
Čo je to RAM?
RAM (Random Access Memory), je inak známa ja ako operačná pamäť. Tento typ pamäte si priebežne ukladá dáta, s ktorými užívateľ pracuje. Dáta v tomto prípade predstavujú programy, ktoré sú pomocou RAM udržiavané v aktívnom stave na pozadí. V prípade potreby sú tak užívateľovi vždy poruke bez toho, aby sa museli znovu od začiatku naštartovať, čo výrazne šetrí čas.
Výhody RAM využíva každý. Z uvedeného pritom logicky vyplýva, že čím má operačná pamäť vyššiu kapacitu, tým viac programov dokáže udržať aktívnych na pozadí. Jednoduchá priama úmera.
Rozdiely naprieč priemyslom
Pochopiteľne, RAM patrí medzi najdôležitejšie komponenty každého smartfónu, počítača, notebooku či tabletu. Bez nej by to jednoducho nešlo. Naprieč priemyslom sa však môže líšiť, a to v rámci kapacity a typu.
Vo väčšine prípadov sa dnes využívajú operačné pamäte typu DDR (Double Data Rate). Čo sa týka smartfónov, vo veľkom sa používa RAM typu LPDDR4, avšak postupne sa stále častejšie stretávame s novšou generáciou LPDDR5. Rozdiely medzi jednotlivými generáciami možno nájsť v rámci taktovacej frekvencie pri danom napätí. Všeobecne platí pravidlo, že s každou novou generáciou sa obvyklá taktovacia frekvencia navyšuje, pričom potrebné napätie sa naopak znižuje.
Foto: Sensor TOwer
iOS vs. Android: Bitka čísel
Keď sa pozrieme na svet Android zariadení, nájdeme také s RAM o kapacite 4 GB, no taktiež aj také s RAM o veľkosti až 18 GB. Rozdiel zvyčajne býva v tom, že smartfóny s nižšími kapacitami RAM spadajú skôr do nižších tried a naopak. A práve v tomto okamihu vzniká tá kľúčová otázka – prečo iPhony, ktoré sa zaraďujú medzi špičku, ponúkajú maximálne len 6 GB RAM? Odpoveď na túto otázku ponúka server Gizchina, ktorý sa na problematiku zameral hneď z niekoľkých uhlov.
Odlišný prístup k (ne)aktívnym programom
Prvým dôvodom, prečo iOS a Android majú tak odlišné veľkosti RAM, je spôsob ponechávania aplikácií na pozadí. Android ich udržiava v aktívnom režime, vďaka čomu sú vždy a okamžite poruke. To však znamená, že aj keď daná aplikácia nie je momentálne používaná, jej udržiavanie pri živote zaberá približne rovnaké množstvo pamäte ako keby bola používaná normálne.
Neprehliadnite
iOS má trochu inú taktiku. Operačný systém od Apple používa akési virtuálne pozadie, čo znamená, že aplikácie na pozadí sú úplne nečinné a tým pádom si vyžadujú menej miesta. Systém si je schopný zapamätať, kedy presne užívateľ preruší svoju interakciu s daným programom a jeho presný stav v danom okamihu. Program sa následne úplne pozastaví. Funkcionalita sa obnoví až pri jeho opätovnom spustení, pričom užívateľ pokračuje zo stavu tesne pred momentom, v ktorom predtým program opustil.
Otvorená vs. uzavretá politika
Nie je žiadnym tajomstvom, že Android je o niečo benevolentnejší ako jeho konkurent od Apple. Je otvorený novým možnostiam vrátane tretích strán, čo síce ponúka množstvo výhod, no tie si pýtajú určitú daň. Systémom kvôli jeho otvorenému náručiu prechádza gigantický tok rôznych aplikácií, ktoré sa v niektorých prípadoch nevyznačujú až tak čestným správaním. Nemusí pritom ísť hneď o vírusy. Tieto aplikácie sa môžu náhodne spúšťať, vyžadovať a získavať prístupy k náhodným oprávneniam či spolu so svojou aktiváciou spúšťať aj mnoho (niekedy aj desiatky) ďalších aplikácií. Pochopiteľne, toto si pýta určité množstvo RAM.
iOS volí prísnejšiu, uzavretejšiu politiku. Má vlastný bezpečnostný „sandbox“ mechanizmus, ktorý je zodpovedný za separovanie/oddeľovanie aktívnych programov, čím minimalizuje riziko šírenia škodlivého malvéru (každý program sa hrá na vlastnom pieskovisku). Okrem toho prísne kontroluje všetky aplikácie, ktoré prechádzajú cez App Store a taktiež nepovoľuje možnosť sideloadingu.
Pomáhajú aj notifikácie
V súvislosti s prísnejšou politikou iOS možno spomenúť aj push notifikácie. Apple užívateľom poskytuje notifikácie prostredníctvom svojho serveru, a teda sa nevyžaduje spustenie danej aplikácie či aplikácií. To priamo vedie k zníženiu požiadaviek na operačnú pamäť.
Na poli Androidu, na rozdiel od iOS, však pôsobí väčší počet výrobcov a tým pádom aj tretích strán. V súčasnosti tak v rámci tohto operačného systému neexistuje žiadna jednotná metóda pre poskytovanie push notifikácií. Užívatelia ich tak získavajú prostredníctvom jednotlivých aplikácií alebo iných platforiem tretích strán.
Rozdielne prístupy, rozdielne nároky
Dôvodov pre kapacitné rozdiely operačných pamätí medzi Androidom a iOS je viacero, pričom jedným z hlavných je aj samotná konzistencia a základ týchto dvoch operačných systémov. Všeobecne však možno povedať, že hlavné rozdiely sa nachádzajú v ich jednotlivom prístupe k bezpečnosti, aktivite a okolitému svetu. Apple má prísnu politiku a aplikácie sa snaží na rozdiel od Androidu udržiavať neustále aktívne čo najmenej. Logicky tak nepotrebuje tak veľké kapacity RAM ako Android, ktorý sa snaží udržiavať pri živote všetko a čo najdhlšie.
