Iný notebook už nechcem: ASUS ProArt 16 je geniálny ako na prácu, tak aj na gaming (RECENZIA)

Roman Drexler - Redaktor
ASUS ProArt P16
ASUS ProArt P16 | Foto: Roman Drexler / Techbyte.sk
ASUS ProArt P16
8.5
Hodnotenie

ASUS ProArt P16 patrí medzi prvé notebooky s platformou RTX Spark, v ktorej Nvidia spojila vlastný procesor ARM, grafiku Blackwell a až 128 GB spoločnej pamäte. Je tenký, ľahký a má jeden z najlepších displejov, na aké môžu vaše oči padnúť. Za všetok ten výkon v tvorivých aplikáciách a pri lokálnej umelej inteligencii si však poriadne priplatíte. A žiaľ, zatiaľ na novej platforme nefunguje úplne všetko. No aj napriek tomu je toto notebook, ktorý, ako ste už zrejme vyčítali z nadpisu, veľmi príjemne prekvapil. Ba až nad očakávania.

Notebook používam približne dva týždne ako moju hlavnú stanicu na prácu a občas aj nejaký ten gaming. Pracoval a hral som ako doma, tak aj na cestách, vďaka čomu viem posúdiť, ako si ProArt P16 vedie v rôznych scenároch. A že je o čom hovoriť. No ešte predtým, ako sa pozrieme na všetko, čo tento špecifický kúsok ponúka, si vybavíme cenu. Tá, žiaľ, nie je vôbec nízka. Tento model začína na cene 3 200 eur, pričom konfigurácia, ktorú mám ja (128 GB pamäte, respektíve 64 GB použiteľnej pamäte) stojí až 6 439 eur.

ASUS ProArt P16

ASUS ProArt P16

Špičkový notebook, ktorý zvládne prácu aj nejaký ten gaming. Poháňa ho čip RTX Spark od Nvidie s Blackwell RTX. Pochváliť sa môže aj kvalitnou konštrukciou, nádherným displejom, bohatou výbavou portov a tiež prekvapivo trvácnou batériou.

Vynikajúci
od 3 199 €Kúpiť na Alza.sk

Prvý stret s RTX Spark

Nvidia predstavila platformu RTX Spark na prelome mája a júna na veľtrhu Computex. Predobjednávky notebookov sa začali 7. októbra a do predaja prišli 16. októbra. Okrem ASUS ich ponúkajú aj Dell, HP, Lenovo, Microsoft a MSI. Nvidia vo Windows notebookoch doteraz dodávala najmä grafiku, kým procesor bol od Intelu alebo AMD. Pri RTX Spark je procesor aj grafika na jednom čipe, kompletne od Nvidie, aj keď treba spomenúť, že procesorovú časť navrhla spolu s MediaTekom.

ProArt je rad, ktorý ASUS určuje tvorcom, teda ľuďom, ktorí strihajú video, upravujú fotky, robia 3D grafiku alebo chcú lokálne spúšťať modely umelej inteligencie. Konkrétne P16 sa predáva vo viacerých konfiguráciách. Osobne, ako som už spomenul, som testoval verziu s plným čipom RTX Spark N1X, respektíve s 20-jadrovým procesorom a grafikou so 6 144 jadrami, so 128 GB pamäte a 1 TB úložiska. Lacnejšie verzie majú menej pamäte a niektoré aj slabší čip s 18-jadrovým procesorom a grafikou s 5 120 jadrami.

Už z ceny je zrejmé, že ProArt P16 nie je notebook pre každého. A ani sa ním nesnaží byť. Najviac z neho vyťažia ľudia, ktorí pracujú s náročným softvérom a potrebujú silnú grafiku, napríklad pri strihu videa vo vysokom rozlíšení, pri renderovaní 3D scén alebo pri generovaní obrázkov a videí cez umelú inteligenciu. Druhou potenciálnou cieľovkou sú vývojári a nadšenci, ktorí chcú spúšťať veľké jazykové modely priamo v počítači, bez cloudu a mesačných poplatkov. Poslúži aj na nejaký ten gaming, no ak chcete zariadenie primárne na hry, viac vám dá dedikovaný herný notebook. O tom viac trochu neskôr.

Je až podozrivo tenký

Na 16-palcový notebook s takýmto výkonom je toto veľmi tenký a ľahký kus elektroniky. Hrúbka je od 12,9 do 15,9 milimetra a váži 1,77 kilogramu. Oproti predchádzajúcej generácii je o 14 percent tenší a o 9 percent ľahší. Telo je kovové a vyrába sa vo farbách Nano Black a Neo White. ASUS ho testoval podľa vojenskej normy MIL-STD 810H, ktorá zahŕňa napríklad pády, otrasy, vibrácie, teploty, prach a vlhkosť.

A s kľudom na duši môžem potvrdiť, že to, čo sa píše v oficiálnych parametroch, je aj pravda. Konštrukčné aj dizajnové spracovanie je naozaj výborné. Pokiaľ ide o vzhľad, ASUS stavil na čistotu. Toto nie je ROG, takže môžete rátať s čistým vekom, kde nájdete iba logo PROART. Rovnako čisté je aj vnútro, ktoré je vyhradené veľkej klávesnici, avšak bez numerickej časti, a veľkému touchpadu s príjemnou haptickou odozvou. Konštrukčné spracovanie je taktiež vynikajúce. Notebook pôsobí solídne, odolne. Napriek tomu, že je tenký a pomerne ľahký, nikdy som nemal strach, že by sa mu mohlo niečo stať, napríklad počas cestovania, keď som ho mal uložený v batohu, prípadne pri práci na ceste roztraseným vlakom. A keďže je to železo, nič sa neohýba a nič nepraská. V tomto smere musím pochváliť aj pánty displeja, ktoré sú benevolentné v uhle náklonu, no zároveň pevné a hladké. Aj keď dychtivo ťukáte do klávesnice, displej sa takmer vôbec nekýve, čo je u mňa veľké plus.

Aj výbava portov je na taký tenký notebook veľmi štedrá. Nájdete tu tri porty USB4 typu C s rýchlosťou 40 Gb/s, cez ktoré môžete notebook nabíjať aj pripojiť monitor, ďalej jeden klasický port USB-A s rýchlosťou 10 Gb/s, HDMI 2.1 a 3,5 mm konektor na slúchadlá. Fotografov a kameramanov poteší čítačka kariet SD Express 7.0. Pokiaľ ide o rýchlosť kopírovania súborov z SD-čky, tá sa pohybuje okolo 470 MB/s, čo je viac ako trojnásobok priemeru notebookov tejto triedy. Bezdrôtovo sa notebook pripojí cez Wi-Fi 7 a Bluetooth 5.4, takže sa môžete spoľahnúť aj na bleskovo rýchle bezdrôtové prenosy a sťahovanie.

Teraz na chvíľku späť ku klávesnici. Tá je podsvietená, pričom klávesy majú zdvih 1,7 milimetra. Mne osobne veľmi sadla. Klávesy nie sú príliš vysoké, no napriek tomu majú nejakú tú vôľu a príjemný klikajúci zvuk. Samozrejme, je aj podsvietená, pričom mieru podsvietenia si môžete prispôsobiť. Touchpad, ako som už spomenul, je veľký a má haptickú odozvu, čo znamená, že sa pod tlakom neohýba, len vibráciou napodobňuje kliknutie. Treba si ale trochu zvyknúť na klikanie, nakoľko pravé tlačivo má celkom dosť širokú ľavú hranicu, takže sem tam sa prihodí nejaká tá nepresná interakcia. Je to však len o zvyku. Ak mi pri klávesnici niečo vadilo, tak len jedna vec, a to Enter. Klávesa je polovičná, takže často som namiesto potvrdenia napísal “ň”. No aj to je vec zvyku, nie dealbreaker.

Čo sa týka zvuku, ten obstaráva šesť reproduktorov, dva výškové a štyri basové, s podporou Dolby Atmos. A sú výborné. Ak je niečo slabšie, tak webkamera, ktorá má rozlíšenie len 1080p a nemá fyzickú krytku, čo nemusí byť každému po chuti. Kamera však má aspoň infračervený snímač, takže sa do Windows môžete prihlásiť tvárou.

Na displej je radosť pozerať

Podľa môjho názoru je obrazovka jednou z najväčších devíz ProArt P16. Ide o 16-palcový panel ASUS Lumina Pro OLED s rozlíšením 3 840 x 2 400 pixelov, teda 4K, v pomere strán 16 : 10. Má obnovovaciu frekvenciu 120 Hz, dobu odozvy 0,2 milisekundy, pokrýva celý farebný priestor DCI-P3 a má certifikáciu Pantone. A čo navyše, je dotykový a podporuje aj pero. Používa technológiu Tandem OLED, pri ktorej sú svietiace vrstvy dve nad sebou, vďaka čomu môže svietiť jasnejšie a tiež pomalšie starne, čo je práve pri OLED technológii veľké plus. Nesklame ani jas, ktorý bežne dosahuje okolo 700 nitov a pri HDR obsahu sa dokáže vyšplhať až na 1 600 nitov. A čo navyše, displej si drží rovnaký jas aj pri napájaní z batérie. 

Väčšine expertov však bude záležať skôr na farbách. A tu mám tiež dobré správy. V priestore DCI-P3 aj sRGB sú veľmi presné. Je tu nejaká tá farebná odchýlka (okolo 1), no je tak malá, že si ju ľudské oko ani nevšimne. 

Tento panel je jednoducho špička, no žiaľ, to neznamená, že nemá slabé miesta. Je lesklý, a hoci má antireflexnú vrstvu, ktorá má redukovať odrazy o až 65 percent, matná úprava je v tomto smere jednoducho efektívnejšia. No na druhej strane, lesklý povrch aspoň na mňa pôsobí o čosi elegantnejšie. Čo mi vadilo viac, je to, že displej v určitých hraniciach jasu blikal. Neblikal všade, len na tmavých podkladoch, no bolo to celkom nepríjemné. Našťastie sa mi podarilo problém vyriešiť jednoduchou zmenou, a to maximalizáciou Flicker-Free Dimming (na 100) a vypnutím automatického prispôsobovania jasu v nastaveniach Windowsu.

A dotyková vrstva? Je fajn. Je reponzívna, presná. Osobne som však dotykové ovládanie veľmi nepoužíval. Nie som cieľová skupina dotykových notebookov, no dobrou správou je, že to nevadí. Dotyk je doplnok, ktorý môžete využiť, nie je to povinnosť. Nešlo mi pritom len o efektivitu a workflow, ale aj o to, že nakoľko je displej lesklý, pri ovládaní dotykom sa na ňom začnú rýchlo hromadiť odtlačky. Pevne však verím, že nejakú klientelu, hoci zrejme nebude úplne široká, si to nájde.

Vnútro plné vysokých čísel

V tomto bode sa presúvame z exteriéru do vnútra. A aj tu rozhodne je o čom hovoriť. Pochopiteľne, najväčšou hviezdou a stredobodom pozornosti je v tomto prípade čip RTX Spark. Preto ním začneme.

RTX Spark N1X má dve hlavné časti. Procesor Grace má 20 jadier ARM, z toho 10 výkonných Cortex-X925 s frekvenciou až 4 GHz a 10 úsporných Cortex-A725 s frekvenciou 2,8 GHz. Grafika je postavená na rovnakej architektúre Blackwell ako karty GeForce RTX 50 a má 6 144 jadier CUDA, jadrá Tensor piatej generácie pre umelú inteligenciu a jadrá RT štvrtej generácie pre ray tracing. Výkon pri umelej inteligencii až 1 petaflop, teda biliardu operácií za sekundu pri formáte FP4. Taktiež stojí za zmienku, že sa vyrába 3-nanometrovou technológiou a konkrétne v ProArt P16 môže krátkodobo odoberať až 85 W, dlhodobo 70 W.

Dovolím si tvrdiť, že väčšina ľudí pocíti ten hlavný rozdiel oproti bežným notebookom v pamäti. Procesor aj grafika používajú jednu spoločnú pamäť LPDDR5X, v našom prípade 128 GB s rýchlosťou 9 400 MT/s na 256-bitovej zbernici. To dáva priepustnosť približne 300 GB/s. Bežný herný notebook má oddelenú operačnú pamäť a videopamäť grafiky, pričom aj najvýkonnejšia karta, respektíve GeForce RTX 5090, má 24 GB videopamäte. Pri RTX Spark tak má grafika oveľa viac manévrovacieho priestoru, čo je dôležité najmä pri veľkých jazykových modeloch a rozsiahlych 3D scénach, ktoré by sa do bežnej videopamäte nezmestili. Na 128 GB verzii sa dajú spúšťať jazykové modely až so 120 miliardami parametrov alebo renderovať 3D scény s veľkosťou 90 GB.

Pamäť tu však nie je tak úplne jeden celok na všetko. Pri 128 GB verzii je predvolene vyhradených 64 GB pre grafiku, zatiaľ čo Windows s aplikáciami má k dispozícii druhých 64 GB. Preto mi zrejme systém ukazuje ako použiteľných len 64 GB. Napriek tomu je však tej kapacity viac než dosť. Museli by ste sa naozaj veľmi snažiť, aby ste tento čip z hľadiska pamäte zatlačili do kúta. 

Čo sa týka svižnosti, RTX Spark je rýchlejší ako procesory Intel Core Ultra aj AI náprotivky od AMD. V teste Cinebench 2026 som v CPU single-core teste nameral skóre 554 bodov, čo je tesne pod Apple M3 Ultra (573 bodov) a zároveň tesne nad Intel Core Ultra 7 255H (495 bodov). Štvrtá priečka je naozaj veľmi slušné umiestnenie. Pokiaľ ide multi-core testovanie, to prinieslo výsledok 6 267 bodov, čo je aj v tomto prípade viac ako Intel Core Ultra 7 255H a menej ako Apple M4 Max. V oboch smeroch sú rozdiely pomerne výrazné. Pre lepšie porovnanie prikladám snímky.

A teraz ku gamingu. Treba rátať s tým, že RTX Spark je stále pomerne nová platforma, takže kompatibilita môže byť miestami problém. Toto jednoducho nie je dedikovaný herný stroj, no zároveň tým nehovorím, že si na ňom nič nezahráte. Osobne som testoval World of Warcraft: Forever, ktorý tu pri plnom rozlíšení a na vysokých detailoch bežal na zhruba 70 FPS. Záleží od lokácie. Samozrejme, ventilátory fičali na plné obrátky a teploty sa šplhali pomerne vysoko, no systém obidva faktory držal pod kontrolou. Ak chcete presnejšie hodnoty, pri 100-percentnej škále renderovania a Ultra detailoch som mal okolo 45 až 50 FPS. Grafika bola zaťažená na 92 percent pri teplote 73 stupňov. A ventilátory? 6 500 až 6 700 rpm, takže notebook hučal ako besný. Ide o výsledky namerané vo výkonnostnom režime Performance. Ak chcete plynulejšie snímkovanie, odporúčam znížiť škálu renderovania a detaily, optimálne niekde na 70 až 90 percent, respektíve kvalitu 5 až 8.

Druhou hrou, ktorú som skúšal, bol Hogwarts Legacy. Tu môžete rátať so zhruba 50 FPS pri natívnom rozlíšení, DLSS na Balanced a vyšších detailoch. Ostatné metriky nájdete na zábere.

Z hľadiska výkonu ešte spomeniem softvér. Dôležité sú hlavne dva zabudované programy, a to MyASUS a ProArt Creator Hub. MyASUS slúži na všeobecnú správu zariadenia, prispôsobenie zvuku, displeja a inštaláciu aktualizácií. ProArt Creator Hub ukazuje kľúčové metriky, vrátane zaťaženia GPU, CPU, rýchlosti ventilátorov. Tiež sa tu prepínajú výkonnostné režimy a spravuje farebná kalibrácia displeja. Okrem toho nájdete aj možnosti na priorizovanie konkrétnych aplikácií z hľadiska výkonu a tvorbu skupín konkrétnych programov podľa vášho gusta.

Batéria prekvapila takmer rovnako ako displej

Batéria má kapacitu 99,9 Wh, teda tesne pod hranicou 100 Wh, ktorú letecké spoločnosti povoľujú na palube bez osobitného súhlasu. Nabíja sa cez USB-C adaptérom so 140 W. Časovo môžete rátať so zhruba 10 až 12 hodinami bežnej prevádzky. Záleží od toho, čo na notebooku robíte. Mne vydržal zhruba 8 až 10 hodín pri ľahkej práci s hŕstkou nenáročných programov, väčšinou textového charakteru. Samozrejme, ak chcete bez siete pracovať s náročnými AI modelmi, pracovať s videom vo vysokom rozlíšení alebo hrať, ten čas bude podstatne kratší.

ASUS ProArt P16: Verdikt

Toto je veľmi zaujímavý notebook. Na prvý pohľad nemusí vyzerať nijak špeciálne, no vo vnútri je to monštrum. Máme tu špičkové komponenty v každom možnom smere, veľký potenciál ako v hrách, tak aj v práci. A čo navyše, všetko je to v tenkej konštrukcii, ktorá sa pohodlne prenáša kamkoľvek, kam si môžete zobrať bežný batoh.

Ak je v niečom naozaj veľký háčik, tak asi len v cene. Štartovacia cena 3 200 eur je poriadne mastná záležitosť. No na druhej strane, toto jednoducho nie je notebook pre všetkých. Je to notebook pre profesionálov, ktorí chcú kompaktnosť, no zároveň spoľahlivý výkon ako z hľadiska AI, tak aj z hľadiska CPU, GPU a RAM (a chcú si medzi prácou niečo zahrať).

Za mňa je toto výborný stroj, ktorý si viem predstaviť používať ako svoj hlavný počítač všeobecne, nie iba v rámci recenzie. A bude mi veľmi ľúto, keď ho budem musieť vrátiť. Dlho ma takto nebavil “obyčajný” notebook. ASUS, veľký palec hore.

ASUS ProArt P16
Hodnotenie
8.5
Konštrukcia a dizajn 9 z 10
Displej 9 z 10
Výkon 8 z 10
Batéria 8 z 10
Zdieľaj tento článok