Drahé energie opäť začínajú predstavovať problém pre slovenskú ekonomiku, no domácnosti ich plný dosah zatiaľ necítia. Národná banka Slovenska upozorňuje, že najskôr dostanú zásah firmy a až s odstupom sa vyššie ceny výraznejšie premietnu aj do rodinných rozpočtov. Kritický môže byť najmä rok 2028.
V jesennej prognóze NBS počíta s podstatne drahším zemným plynom, než predpokladala ešte pred niekoľkými mesiacmi. Za rastom stojí najmä geopolitické napätie, riziko výpadkov dodávok a nízka naplnenosť európskych zásobníkov.
Plyn zdražel viac, než NBS čakala
V poslednom štvrťroku 2026 môže podľa základného scenára priemerná cena plynu dosiahnuť približne 70 eur za MWh. V prvej polovici budúceho roka by mala klesnúť pod 50 eur a ku koncu roka 2028 sa priblížiť k 30 eurám za MWh. Aj napriek očakávanému poklesu je nová prognóza výrazne horšia. NBS zvýšila predpoklad cien plynu oproti letnej predikcii približne o 25 percent pre rok 2026 a o 14 percent pre rok 2027. Na začiatku septembra boli európske ceny plynu takmer o 40 percent vyššie než priemer v júli.
Vyššia cena komodity sa však neprejavuje všade rovnako rýchlo. Firmy ju pocítia prakticky okamžite cez vyššie výrobné náklady. Časť z nich môžu preniesť do cien výrobkov, čím však zhoršujú svoju konkurencieschopnosť. Väčšinu šoku podľa NBS absorbujú cez nižšie zisky, slabšie investície a utlmenie ekonomickej aktivity. Najvýraznejšie sa má tento efekt prejaviť už v roku 2027. Vyššie ceny energií tak nemusia domácnosti okamžite vidieť na faktúre za plyn, no nepriamo ich môžu pocítiť cez ceny výrobkov a služieb alebo slabší výkon ekonomiky.
Pri domácnostiach je situácia odlišná. Regulované ceny reagujú na veľkoobchodný trh s oneskorením a v roku 2027 má prudší rast nákladov naďalej tlmiť energopomoc. NBS preto očakáva, že súčasný energetický šok Slováci naplno pocítia až neskôr. Takáto ochrana má však aj svoju cenu. Pomoc tlmí infláciu a chráni disponibilné príjmy domácností, zároveň však zvyšuje výdavky štátu. Náklad spôsobený drahými energiami teda nezmizne, iba sa čiastočne presúva v čase a medzi domácnosti, firmy a verejné financie. V tomto prípade preto neexistuje dokonalé riešenie, keďže účet za skutočnú cenu energií niekto v konečnom dôsledku zaplatiť musí.
Rok 2028 môže priniesť výrazný skok
Práve rok 2028 vyzerá z pohľadu domácností najhoršie. NBS vtedy očakáva rast cien energií o 13,4 percenta. Pre porovnanie, v roku 2027 prognóza počíta prakticky s nulovým rastom. Pri samotnom plyne poukazuje jesenný odhad na rok 2028 na zvýšenie cien približne o 28 percent, teda ešte výrazne viac než letná prognóza. Energie by sa preto mali stať hlavným faktorom celkovej inflácie. NBS očakáva, že harmonizovaná inflácia dosiahne v roku 2027 približne 3,1 percenta, no v roku 2028 zrýchli na 3,8 percenta.
Účet navyše nemusí skončiť iba pri energiách. Vyššie výrobné, dopravné a energetické náklady sa môžu postupne preniesť do cien potravín, tovarov aj služieb. NBS preto upozorňuje, že následky dnešného energetického šoku môže Slovensko cítiť ešte dlho po tom, ako sa situácia na samotnom trhu s plynom upokojí.
