Financie sú slabou stránkou Slovákov, čo naznačujú najnovšie štatistiky. Tie hovoria, že každý siedmy Slovák nemá žiadne úspory. Navyše, tí, ktorí úspory majú, nevedia s nimi narábať tak, aby im vynášali ďalšie peniaze. Ich úspory tak strácajú hodnotu.
Investovanie je u nás naďalej činnosť, ktorej sa mnohí boja alebo jej neveria. Podľa prieskumu 365.bank svoje úspory zhodnocuje investovaním menej než pätina Slovákov.
Úspory zostávajú na bežných účtoch
Až štvrtina ľudí má značnú časť svojich úspor na bežnom bankovom účte, kde nedochádza k ich zhodnocovaniu. Sporiaci účet si podľa údajov banky zakladá o niečo menej Slovákov.
Prieskum tiež ukázal, že terminované vklady využíva okolo šesť percent respondentov. V našej krajine je naďalej v kurze aj hotovosť a tú si drží doma zhodne približne šesť percent opýtaných.
Niektorí Slováci nemajú žiadne úspory a žijú takpovediac od výplaty k výplate. Prieskum ukázal, že 14 percent opýtaných potvrdilo, že úspory nemá, čo je v celoslovenskom meradle každý siedmy Slovák.
Vplyv na investovanie má vzdelanie
365.bank upozornila aj na to, že ochota investovať sa mení s výškou dosiahnutého vzdelania. Ľudia, ktorí majú základné vzdelanie, sa investovania boja a z tejto skupiny investuje len šesť percent opýtaných.
Stredoškolsky vzdelaní ľudia sú o niečo odvážnejší a 18 percent z nich svoje peniaze zhodnocuje investovaním. Najväčšie zastúpenie však má skupina ľudí s vysokoškolským diplomom. Až 25 percent respondentov deklarovalo, že sú ochotní investovať.
Slováci preferujú riešenia bez viazanosti
„Prieskum naznačuje, že našinci, ktorí majú odložené životné úspory, preferujú riešenia bez väčšej viazanosti. Nechať peniaze ležať na bežnom účte alebo doma v hotovosti však znamená, že postupne strácajú na hodnote. Kľúčové je zvoliť riešenie, ktoré zodpovedá individuálnym potrebám klienta, ideálne po konzultácii s odborníkmi,“ povedala Zuzana Blažečková Janove, Head of PR v 365.bank.
Úspory sú dôležité najmä v dobe neistoty
Tento prieskum odhalil, že až 14 percent respondentov nemá žiadne životné úspory. Finančná rezerva je pritom mimoriadne dôležitá a to obzvlášť v časoch neistoty. Iný prieskum uvádza, že každý tretí Slovák sa bojí, že príde o prácu, hoci na to neexistuje žiaden objektívny dôvod. Kombinácia straty zamestnania a prázdne bankové konte je však najhorším možným scenárom.
Slováci sa boja o prácu
Ako uvádza portál Profesia.sk s odvolaním sa na prieskum agentúry Focus, strach zo straty zamestnania prejavilo až 37 percent zamestnancov. Najviac sa o prácu pritom boja v Prešovskom kraji. Ako poukázala agentúra, alarmujúce je najmä to, že čísla rastú, hoci zamestnanci nemajú žiaden relevantný dôvod na obavy.
Stabilitu zamestnania pociťuje zhruba polovica
Prieskum tiež ukázal, že zhruba polovica opýtaných sa nebojí straty zamestnania v blízkej dobe. Ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa pritom obávajú viac muži ako ženy. V prípade žien je to jedna tretina, v prípade mužov obavy prejavilo cez 40 percent opýtaných.
Kde sú obavy najväčšie?
Najväčšie obavy týkajúce sa straty zamestnania pociťujú pracovníci v Prešovskom kraji. O niečo menej obáv majú zamestnanci v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Na opačnom konci rebríčka sú ľudia z Nitrianskeho a Bratislavského kraja.
„V domácnostiach, kde je čistý mesačný príjem do 1 000 eur, má obavy zo straty práce viac ako polovica zamestnancov. V tých, kde mesačne presiahnu 2 600 eur, má strach menej ako tretina,“ uviedli autori prieskumu.
