Ručička hodín posledného súdu sa podľa vedcov opäť nebezpečne posunula a aktuálne ukazuje hodnotu, ktorá znie skôr ako scenár z dystopického románu než akademický symbol. Podľa vedcov dnes delí ľudstvo od polnoci 89 sekúnd a portál Daily Star upozorňuje, že už tento mesiac sa môže ručička opäť pohnúť. V širšom kontexte to odráža kombináciu rastúceho geopolitického napätia a otvorených jadrových hrozieb, ktoré vracajú do verejnej debaty otázku prípravy na krízové scenáre.
Keď symboly prestávajú byť abstraktné
Hodiny posledného súdu nikdy nemali byť presným odpočtom do katastrofy, ale skôr symbolickým ukazovateľom globálnych rizík. Keď však ručička stojí menej než minútu a pol od polnoci, abstraktnosť ustupuje do úzadia. Rastúce napätie okolo vojny na Ukrajine, jadrové vyhlásenia z Ruska a januárová raketová a dronová ofenzíva vrátane použitia hypersonickej strely Orešnik posúvajú verejnú diskusiu k otázkam, čo robiť v prípade najhoršieho scenára.
Britské médiá, najmä Daily Star a The Mirror, preto čoraz častejšie pripomínajú oficiálne odporúčania vlády a rady odborníkov, ako sa pripraviť na krízové situácie.

3-bodový plán
Plán britskej vlády pre krízovú situáciu je jednoduchý: ísť dovnútra, zostať tam a sledovať oficiálne informácie. Znamená to ukryť sa v budove, neopúšťať ju a čakať na ďalšie pokyny úradov. Prvé jeden až dva dni sú podľa odporúčaní kľúčové, pretože cieľom je minimalizovať kontakt s rádioaktívnym spadom.
Dôležitou súčasťou tejto stratégie je prístup k informáciám. Elektrina môže vypadnúť a mobilné siete nemusia fungovať. Práve preto sa v odporúčaniach opakovane spomína rádio na batérie alebo s ručným pohonom, ktoré môže zostať jediným zdrojom správ.
Núdzový balíček nie je bunker
Vláda podľa Daily Star odporúča budovať núdzový balíček postupne. Nejde o okamžité hromadenie zásob, ale o dlhodobú prípravu. Základom je pitná voda, minimálne 2,5 až 3 litre na osobu a deň, pričom desať litrov denne zabezpečí aj základnú hygienu. Dôležité sú aj trvanlivé potraviny bez nutnosti varenia, lekárnička, baterka, náhradné batérie, powerbanka a hygienické potreby.
Osobitný dôraz sa kladie na potreby detí a domácich zvierat, ktoré môžu v krízovej situácii zohrávať významnú úlohu.
Ukryť sa je rozumnejšie než utekať
Dr. Arnab Basu, ktorého cituje The Mirror, zdôrazňuje, že po jadrovom útoku je prioritou rýchlo nájsť úkryt v čo najcentrálnejšej časti budovy, utesniť okná a dvere a naplniť všetky dostupné nádoby vodou. Počas prvých dvoch až troch dní je dôležité zostať vnútri a minimalizovať vystavenie rádioaktívnemu spadu. Útek môže byť v tomto období nebezpečnejší než zotrvanie na mieste.
Do verejnej diskusie zároveň vstúpili aj vyjadrenia ruských predstaviteľov. Sergey Karaganov otvorene vyhlásil, že ak by Rusko prehralo, „Európa by bola fyzicky zničená“.
Prežitie je aj o ľuďoch
Skúsení survivalisti upozorňujú, že nestačí mať len zásoby. Dan Goss z britskej „preparedness komunity“ pripomína, že komunita je v kríze rovnako dôležitá ako jedlo. Zručnosti ako prvá pomoc, pestovanie zeleniny či schopnosť riešiť konflikty môžu mať v krízových situáciách veľkú hodnotu.
Britská vláda zároveň čelí otázkam, či by mala občanov informovať podobným spôsobom ako Švédsko či Fínsko, ktoré už rozoslali manuály na prežitie v prípade vojny. Diskusia o príprave na krízu sa tak v čase rastúceho napätia stáva čoraz aktuálnejšou.

