Na Slovensku takto pracujú desaťtisíce ľudí, hoci zákon to jasne zakazuje. Reč je o tzv. fiktívnych živnostiach, ktoré sa v praxi používajú ako náhrada klasického pracovného pomeru. Od začiatku roka však štát pritvrdzuje a riziko vysokých sankcií je výrazne vyššie než doteraz. Nová legislatíva totiž zvyšuje minimálne pokuty za nelegálne zamestnávanie, pričom v niektorých prípadoch môžu dosiahnuť až státisíce eur. Téme sa venoval portál Topky.sk.
Za fiktívnu alebo falošnú živnosť sa považuje situácia, keď človek síce formálne podniká (má založenú živnosť a vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba), no v realite pracuje ako bežný zamestnanec. Má jedného „šéfa“, pevne určený pracovný čas, používa pracovné prostriedky firmy a nenesie podnikateľské riziko. Tento spôsob obchádzania zákonníka práce je známy aj ako švarcsystém a slovenské úrady sa ho snažia dlhodobo obmedziť.
Fiktívna živnosť dostane stopku
Kým do konca roka 2025 hrozila za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuta od 2 000 do 200 000 eur, od januára 2026 sa spodná hranica citeľne posúva. Národný inšpektorát práce upozorňuje, že po novom môžu inšpektori uložiť sankciu už od 4 000 eur. Ak sa pritom preukáže, že zamestnávateľ nelegálne zamestnával dve alebo viac osôb naraz, minimálna pokuta začína na úrovni 8 000 eur. Horná hranica zostáva nezmenená a stále môže dosiahnuť až 200 000 eur.
Motivácia pri uhradení sankcie
Zákon zároveň zavádza motivačný mechanizmus pri platení sankcií. Ak pokutovaný subjekt uhradí do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia dve tretiny uloženej sumy na účet uvedený v rozhodnutí, štát bude pokutu považovať za zaplatenú v plnej výške. Ide o snahu urýchliť vyberanie sankcií a znížiť administratívnu záťaž.
Štát chce v boji pokračovať
Sprísnenie pravidiel však nemusí byť konečné. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) avizoval, že jeho rezort sa chce k téme fiktívnych živností v roku 2026 opäť vrátiť. Podľa neho už určité zmeny priniesol legislatívny balík známy ako lex konsolidácia, no ambíciou ministerstva je ísť ešte ďalej. V spolupráci so živnostníkmi a zamestnávateľmi chce štát jasnejšie definovať hranicu medzi legálnou závislou prácou a nelegálnou fiktívnou živnosťou.
Minister zároveň upozorňuje, že mnohí ľudia si krátkodobo polepšia na čistom príjme, no neuvedomujú si dlhodobé dôsledky. Práca „na živnosť“ ich pripravuje o dovolenku, nemocenské dávky, ochranu pri výpovedi či vyšší dôchodok v budúcnosti. Okrem sociálnych dopadov má tento jav podľa rezortu práce negatívny vplyv aj na verejné financie, keďže štát prichádza o značnú časť odvodov.
Takúto živnosť využívajú mnohí
Čísla pritom naznačujú, že nejde o okrajový problém. Národný inšpektorát práce v roku 2024 vykonal viac než 18-tisíc kontrol u vyše 16-tisíc zamestnávateľov. Nelegálnu prácu odhalili v 5,1 percenta prípadov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku. Najvyšší kontrolný úrad navyše upozorňuje, že počet fiktívnych živnostníkov za poslednú dekádu stúpol z približne 84-tisíc na takmer 110-tisíc, pričom aktuálne odhady hovoria už o viac než 120-tisícoch ľudí.
Podľa Európskej agentúry práce má Slovensko dokonca najvyšší podiel fiktívnych živnostníkov v celej Európskej únii (EÚ). Aj preto štát vysiela jasný signál. Tolerancia voči tomuto spôsobu práce sa končí a riziko vysokých pokút je dnes vyššie než kedykoľvek predtým.
