Éra, kedy ste si mohli bezplatne a úplne anonymne pozrieť, komu patrí susedný pozemok alebo luxusná vila v centre mesta, sa chýli ku koncu. Presne rok po masívnom kybernetickom útoku na dáta Slovákov prichádza do parlamentu vládna novela, ktorá má portál Katastra nehnuteľností od základu zmeniť. Kým štát hovorí o nevyhnutnej bezpečnosti, mimovládne organizácie bijú na poplach a varujú pred stratou verejnej kontroly. Téme sa podrobne venuje denník Pravda.
Ak návrh prejde, prezeranie listov vlastníctva už nebude bez stopy. Každý návštevník portálu sa bude musieť identifikovať a systém si o jeho aktivite uchová digitálny záznam.
Povinná registrácia a koniec anonymity
Doterajšia prax bola jednoduchá. Stačilo otvoriť webovú stránku, zadať parcelu a videli ste vlastníka. Po novom bude tento prístup podmienený povinnou autentifikáciou. Budete sa musieť prihlásiť, napríklad cez občiansky preukaz s čipom, alebo sa zaregistrovať iným spôsobom, ktorý overí vašu totožnosť.
Dôvodom je podľa predkladateľov ochrana osobných údajov a snaha zabrániť zneužívaniu dát na komerčné účely. Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) argumentuje, že údaje o vlastníctve majú slúžiť na právnu istotu, nie na to, aby firmy tvorili ekonomické profily ľudí alebo obchodovali s databázami. Zavedením registrácie chce štát získať prehľad o tom, kto a aké dáta si prezerá.
Zadarmo len základ
Zmeny sa dotknú aj vašej peňaženky, hoci nie za každé kliknutie. Základné prezeranie údajov, ako sú čísla parciel, výmery, druh pozemku či mená vlastníkov (bez ďalších citlivých údajov), by malo zostať bezplatné aj po registrácii. Rovnako tak prístup ku katastrálnym mapám zostane verejný a zadarmo.
Spoplatnené však budú plnohodnotné informácie. Ak budete potrebovať kompletné identifikačné údaje vlastníka (napríklad dátum narodenia alebo adresu trvalého pobytu) alebo oficiálny výpis použiteľný na právne úkony, zaplatíte poplatok vo výške šesť eur. Za túto sumu dostanete elektronický dokument s právnou silou, ktorý nahradí doterajšie papierové výpisy a bude použiteľný napríklad pri vybavovaní hypotéky či dedičskom konaní.
Obavy o slobodu tlače a vysoké pokuty
Kým úrady hovoria o priblížení sa k štandardom v Rakúsku či Česku, Nadácia Zastavme korupciu vidí v novele hrozbu pre demokraciu. Hlavným problémom je strata anonymity pri kontrole verejných činiteľov. Ak si novinár alebo aktivista bude chcieť preveriť majetky politika, štát bude presne vedieť, kto sa o danú „haciendu“ zaujíma. V krajine s históriou sledovania novinárov to mimovládky považujú za formu zastrašovania.
Ešte kontroverznejšie sú navrhované sankcie. Novela zavádza zákaz používať údaje z katastra na „vyhodnocovanie majetkových pomerov a ekonomického správania“. Za porušenie tohto zákazu hrozí fyzickej osobe pokuta až 10-tisíc eur a právnickej osobe (napríklad neziskovke) až 50-tisíc eur. Kritici sa obávajú, že to znemožní porovnávanie reálneho majetku politikov s ich oficiálnymi majetkovými priznaniami.
Štát upokojuje: Novinárov trestať nechceme
Úrad geodézie sa voči kritike ohradil a tvrdí, že zmeny nie sú namierené proti investigatívnej žurnalistike. Termín „profilovanie“ si podľa hovorcu Mareka Bezáka treba vykladať v zmysle GDPR ako automatizované spracúvanie dát, nie ako novinársku prácu.
Cieľom pokút má byť zastavenie firiem, ktoré dáta hromadne sťahujú a následne s nimi kšeftujú. Zároveň má systém zabrániť robotickým útokom, ktoré by mohli databázu preťažiť alebo ukradnúť, podobne ako sa to stalo v januári 2025. Či bude hranica medzi „legitímnou kontrolou“ a „neoprávneným profilovaním“ v praxi jasná, ukáže až aplikácia zákona, ktorým sa bude parlament zaoberať na najbližšej schôdzi.
Dobré, alebo zlé zmeny?
Hodnotenie chystaných zmien v katastri nie je čierno-biele, pretože ide o ukážkový stret dvoch legitímnych záujmov, a to práva na súkromie a práva na verejnú kontrolu.
Z pohľadu bežného vlastníka bytu či domu ide o skôr pozitívnu správu. Doterajší stav, kedy si ktokoľvek, od zvedavého suseda, cez bývalého partnera až po realitného špekulanta, mohol úplne anonymne lustrovať váš majetok, sa končí. Novela stavia pomyselný digitálny múr, ktorý chráni vaše súkromie.
Povinná identifikácia a registrácia odradia bežných „čumilov“ a zároveň zastavia firmy, ktoré doteraz pomocou robotov hromadne a bezplatne vyťažovali štátne databázy pre svoj biznis či marketing. Z tohto uhla pohľadu ide o potrebnú modernizáciu, ktorá zvyšuje kybernetickú bezpečnosť štátu a dáva vlastníkom väčší pocit istoty, že ich dáta nie sú voľne pohodené na ulici. Benefitom je aj možnosť získať právne použiteľný výpis online, čo šetrí čas pri behaní po úradoch.
Minca má však aj druhú, podstatne temnejšiu stranu. Odborníci na transparentnosť a mimovládne organizácie vnímajú tieto zmeny ako vážnu ranu pre demokraciu a boj proti korupcii. Kľúčovým problémom je strata anonymity pri kontrole moci. Doteraz mohol novinár alebo aktivista preverovať podozrivé majetky politikov bez toho, aby o tom druhá strana vedela.
Po novom zanechá každý takýto prieskum digitálnu stopu a štát bude presne vedieť, kto sa o koho zaujíma. V spoločnosti citlivej na zneužívanie moci tak vzniká riziko zastrašovania či autocenzúry, ľudia sa môžu báť „kliknúť“ na majetok mocných, aby sa nedostali do problémov.
Situáciu zhoršuje aj hrozba likvidačných pokút za nejasne definované „profilovanie“, čo môže v praxi znamenať koniec porovnávania oficiálnych majetkových priznaní s realitou. Navyše, nutnosť technicky náročnejšieho prihlasovania cez čipový občiansky preukaz vytvorí bariéru pre bežných ľudí, ktorí si chceli len rýchlo overiť situáciu vo svojom okolí.
Vo výsledku tak Slovensko vymieňa absolútnu otvorenosť za vyššiu bezpečnosť. Bežný občan získa pokoj od zvedavcov, no spoločnosť ako celok prichádza o jeden z najsilnejších a najjednoduchších nástrojov verejnej kontroly.
