Slovensko je v pasci, ktorú si dlhé roky nechcelo priznať. Na papieri patríme medzi krajiny s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v regióne, no realita bežného zamestnanca je iná. Odvádza veľkú časť mzdy a na konci mesiaca mu často zostáva menej než zamestnancom v okolitých krajinách. Ide o nerovnováhu, na ktorú upozorňujú aj oficiálne údaje.
Smutné dno Európy
Podľa Eurostatu za rok 2024 má Slovensko kúpnu silu platov 25 012 PPS. Horšie je na tom už len Grécko s 21 644 PPS. Priemer EÚ je pritom 39 808 PPS a eurozóna ide ešte vyššie, na 41 550 PPS. V preklade to znamená, že slovenský zamestnanec dosahuje približne 63 percent európskeho priemeru.
Stačí sa pozrieť za hranice. Rakúsko má takmer 49-tisíc PPS, Česko necelých 30-tisíc, Poľsko vyše 30-tisíc. Lepšie sú na tom aj Maďarsko či Chorvátsko. Rozdiely v cenách a mzdách spôsobujú, že zamestnanci v týchto krajinách majú vyššiu reálnu kúpnu silu než na Slovensku.
Minimálna mzda rastie, no nie dosť
Od januára 2026 bude minimálna mzda 915 eur mesačne. Vyplýva to z automatického výpočtu, ktorý ju viaže na 60 percent priemernej mzdy, ktorá bola v roku 2024 na úrovni 1 524 eur. Hodinová sadzba vyjde pri 40-hodinovom týždni na 5,259 eura, pri kratších úväzkoch o niečo viac.
Daňový expert Jozef Mihál z relia.sk upozorňuje, že v porovnaní so susedmi nejde o výrazný posun. Česká minimálna mzda je približne 920 eur, Poľsko ide až na 1 150 eur, Chorvátsko na 1 050 eur, Slovinsko neoficiálne na 1 315 eur. Na západe Európy sú rozdiely ešte výraznejšie, Nemecko má 2 418 eur, Holandsko 2 303 eur a Francúzsko 1 823 eur, často pri kratšom pracovnom týždni.
Odvody ako brzda všetkého
Slovenský problém má aj presné percentá. Zamestnávatelia platia odvody vo výške 36,2 percenta, zamestnanci ďalších 14,4 percenta. Spolu tak ide o 50,6 percenta z hrubej mzdy. Pri minimálnej mzde 915 eur sa do odvodov a poistenia odvedie vyše 463 eur ešte pred vyplatením čistej mzdy.
Prečítajte si tiež
Mihál pripomína, že v Chorvátsku je daňovo-odvodové zaťaženie o päť až sedem percent nižšie. Ak by mali zamestnanci v oboch krajinách rovnaké náklady zamestnávateľa, chorvátsky zamestnanec by dostal vyššiu hrubú aj čistú mzdu. Slovensko sa pritom bráni zavedeniu regionálnej minimálnej mzdy, hoci v krajinách ako USA, Rusko či Čína sa tento princíp uplatňuje už dlhšiu dobu.
Nie sme malí. Problém je vo fungovaní štátu
Bývalý minister financií Ivan Mikloš hovorí, že Slovensko je ôsmou najotvorenejšou ekonomikou sveta, a preto je silno ovplyvňované globálnym vývojom. Zároveň však zdôrazňuje, že veľká časť zaostávania je výsledkom domácich problémov. Poukazuje na dlhodobé zlyhávanie vo verejných financiách, podnikateľskom prostredí, kvalite verejných služieb aj v oblasti vzdelania a inovácií.
Podľa Mikloša nejde len o politikov, ale aj o voličov, hodnoty spoločnosti a náchylnosť veriť jednoduchým príbehom. Poľsko či Estónsko uspeli preto, že sa dokázali zhodnúť aspoň na základnom technickom fungovaní štátu. Na Slovensku sa podľa neho vedú spory o víziách, no chýbajú systematické kroky, ako audit verejnej správy, reforma dotácií či zlepšenie fungovania inštitúcií.
