Aký cenový vývoj čaká Slovensko v roku 2026 a prečo bude zdražovanie stále citeľnejšie než v iných krajinách eurozóny? Ekonomickí analytici sa zhodujú, že inflácia síce postupne stráca na sile, no úplný návrat k cenovej stabilite je ešte vzdialený.
Hlavnú rolu budú aj v tomto roku zohrávať energie, potraviny, rast miezd a zároveň zásahy vlády do verejných financií. Výsledkom má byť to, že Slovensko bude opäť patriť medzi krajiny s rýchlejším rastom cien v rámci menovej únie. Tému priniesol portál O peniazoch.
Inflácia nebude výraznejšie klesať
Po minuloročnom tempe inflácie na úrovni približne štyroch percent sa podľa odborných odhadov nedá očakávať výrazný pokles. Rast cien by mal zostať relatívne vysoký a citeľne nad priemerom eurozóny, kde sa inflácia pravdepodobne priblíži k cieľovej hranici Európskej centrálnej banky okolo dvoch percent, prípadne ju mierne podlezie. Slovenská ekonomika sa tak bude aj v roku 2026 pohybovať v odlišnej inflačnej realite než väčšina krajín platiacich eurom.
Analytici v tom majú jasno
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že prognóza banky počíta v roku 2026 s priemernou infláciou okolo 3,5 percenta. Tento odhad však ešte môže ovplyvniť nová schéma štátnej pomoci s energiami.
Podľa neho budú energetické poukazy fungovať ako forma dodatočného príjmu pre domácnosti, čo síce zmierni dopady vyšších cien, no zároveň podporí spotrebu a tým aj inflačné tlaky. Dôležité bude aj to, akým spôsobom Štatistický úrad SR zohľadní kompenzácie cien tepla v oficiálnych dátach. Rozdielny metodický prístup môže výslednú infláciu posunúť približne o pol percentuálneho bodu.
Na druhej strane však Kočiš poukazuje na to, že konsolidačné opatrenia vlády zasiahnu peňaženky domácností opačným smerom. Vyššie odvody, zmeny v zdanení práce či ďalšie úsporné kroky budú tlmiť ochotu ľudí míňať. To sa môže prejaviť slabším dopytom a pôsobiť proti ďalšiemu rastu cien.
Inflácia zostane nad priemerom eurozóny
Podľa analytika zostane inflácia na Slovensku aj v roku 2026 nad priemerom eurozóny, pričom významný tlak budú vytvárať najmä potraviny a služby. Jadrová inflácia bude naďalej podporená rastom nominálnych miezd, ktorý je u nás vyšší než v iných krajinách menovej únie. Tento efekt však bude postupne oslabovať chladnúci trh práce. Mzdy by síce mali rásť rýchlejšie než ceny, no tempo zvyšovania reálnych príjmov sa oproti predchádzajúcim rokom spomalí.
Podobný pohľad má aj ďalší analytik
Podobný pohľad ponúka aj analytik 365.bank Tomáš Boháček. Podľa neho bude inflácia v roku 2026 pokračovať v pozvoľnom poklese a približovať sa k hranici troch percent. Väčšina silných inflačných impulzov z obdobia pandémie a energetickej krízy už totiž postupne vyprchala.
Brzdou rýchlejšieho návratu k nižšej inflácii však zostanú ceny energií. Domácnosti, ktoré po novom nebudú mať nárok na štátnu pomoc, pocítia od začiatku roka výraznejšie zdraženie, čo sa môže krátkodobo prejaviť aj v regulovaných cenách.
Pri potravinách Boháček očakáva skôr stabilizáciu než ďalší prudký rast. Pomáha tomu upokojenie cien vstupov, ako aj nižšie veľkoobchodné ceny komodít. Riziko však podľa neho predstavujú produkty citlivé na počasie a klimatické výkyvy, najmä ovocie, zelenina či niektoré poľnohospodárske plodiny.
Ceny nehnuteľností môžu vystreliť nahor
Významným faktorom zostanú aj ceny bývania. Po období stagnácie sa začínajú opäť zvyšovať, a to v dôsledku obmedzenej ponuky nových bytov, rastúcich stavebných nákladov a postupného zlepšovania dostupnosti hypoték. Tento vývoj môže tlačiť nahor ceny nehnuteľností aj nájomné, čím sa bude udržiavať jadrová inflácia vyššie, než by si bankári želali.
Vládny konsolidačný balíček môže mať podľa Boháčka pri niektorých službách či administratívnych poplatkoch mierne proinflačný efekt, no zásadný zvrat v celkovom dezinflačnom trende by priniesť nemal. Slovákov tak v roku 2026 čaká pomalšie, ale stále citeľné zdražovanie a to výraznejšie než vo väčšine eurozóny.
