Pracovný trh na Slovensku stojí na prahu zásadnej transformácie. To, o čom sa pred desiatimi rokmi hovorilo ako o vzdialenej budúcnosti, sa dnes stáva realitou v našich továrňach aj kanceláriách. Nástup umelej inteligencie, digitalizácia procesov a čoraz sofistikovanejšia automatizácia už nielen menia spôsob, akým pracujeme, ale priamo ohrozujú samotnú existenciu viacerých profesií.
Na tento trend v rámci Aliancie sektorových rád (ASR) jednotne poukazujú zástupcovia štátu, odborári aj zamestnávatelia. Téme sa venoval spravodajský portál STVR.
Kto sa musí obávať o svoje miesto?
Hlavným nepriateľom dlhodobej pracovnej stability sa stáva rutina. Technológie dnes dokážu nahradiť činnosti, ktoré sú predvídateľné a nevyžadujú komplexné rozhodovanie. Podľa generálneho riaditeľa ASR Andreja Klimanta sú v najväčšom ohrození pracovníci s nižšou kvalifikáciou. Ich pozície sa často spájajú s piliermi slovenskej ekonomiky (strojárstvom a automobilovým priemyslom), no riziko sa nevyhýba ani administratíve.
Konkrétnejší pohľad prináša generálna tajomníčka aliancie Soňa Karabelliová. Tá vysvetľuje, že éra jednoduchých operátorov výroby, ktorí sa zaobídu bez znalosti programovania či ovládania technológií, sa pomaly končí. Rovnaký osud čaká administratívne pozície zamerané na čistú evidenciu údajov, napríklad dochádzky, kde ľudskú silu nahrádza efektívnejší softvér.
Zručnosti sú viac ako len diplom
V minulosti stačilo získať výučný list alebo vysokoškolský titul a človek mal o kariéru postarané. Dnes sa karta obracia. Klimant zdôrazňuje, že samotné formálne vzdelanie už nestačí. Rozhodujúcim faktorom sú konkrétne praktické zručnosti a schopnosť prispôsobiť sa aktuálnym potrebám trhu. Pre ľudí bez kvalifikácie to znamená jasný odkaz. Ak chcú zostať na trhu práce aktívni, budú sa musieť učiť za pochodu a získavať nové certifikáty alebo zručnosti.
Príkladom úspešnej transformácie je pani Zuzana Babjaková, ktorá sa nebála opustiť stabilné vody účtovníctva. Svoju kariéru sa rozhodla nasmerovať k väčšej kreativite a preorientovala sa na grafický dizajn. Jej príbeh potvrdzuje, že zmena profesie je možná v každom veku, ak má človek odvahu opustiť stereotyp.
Kde je práce stále dosť?
Hoci technológie nahrádzajú rutinu, existujú oblasti, kde je ľudský faktor stále nenahraditeľný. Vladimír Pálfi, riaditeľ odboru vzdelávania a overovania výstupov, poukazuje na štatistiky, podľa ktorých je obrovský záujem o remeslá a služby. Medzi najžiadanejšie patria:
- Sektor krásy a služieb: kaderníci, kozmetičky či manikérky.
- Gastro segment: pekári a cukrári.
- Technické remeslá: inštalatéri a automechanici.
Tieto profesie spája jedno, vyžadujú kombináciu manuálnej zručnosti, estetického cítenia alebo schopnosti diagnostikovať unikátne problémy, čo sú oblasti, v ktorých stroje zatiaľ zaostávajú.
Trh práce praje skúseným
Súčasná situácia na pracovnom portáli Profesia.sk odráža hlbší problém týkajúci sa nováčikov. Hovorkyňa portálu Ľubica Melcerová upozorňuje, že firiem, ktoré vyžadujú predchádzajúcu prax, pribúda. Naopak, ponuky pre čerstvých absolventov bez skúseností sa objavujú čoraz menej, čo sťažuje vstup mladých ľudí na trh práce.
Zároveň však platí priama úmera. Čím vyššia a špecifickejšia kvalifikácia, tým lepšie platové podmienky. Keďže odborníkov s vysokou mierou špecializácie je nedostatok, zamestnávatelia sú nútení siahnuť hlbšie do vrecka, aby si ich udržali. Investícia do vlastného vzdelania sa tak v roku 2026 nejaví len ako možnosť, ale ako nevyhnutné životné poistenie.
