Ruská federácia čelí na začiatku roka 2026 vážnemu ekonomickému výpadku. Kľúčový pilier tamojšieho rozpočtu, ktorým sú príjmy z predaja nerastných surovín, sa otriasa v základoch. Podľa najnovších odhadov agentúry Reuters, ktoré vychádzajú z predbežných výpočtov, čaká Moskvu v januári drastický medziročný prepad ziskov z ropy a zemného plynu.
Predpovede, na ktoré upozornil denník Teraz.sk, ukazujú, že do ruskej štátnej pokladnice by malo v prvom mesiaci tohto roka pritiecť približne 420 miliárd rubľov. V prepočte ide o sumu 5,41 miliardy dolárov, respektíve 4,65 miliardy eur.
Ak sa tieto čísla potvrdia, bude to znamenať medziročný pokles až o 46 percent. Ide o alarmujúce číslo, ktoré vracia ruské príjmy na úrovne z augusta 2020, kedy svetová ekonomika a dopyt po energiách kolabovali pod ťarchou nastupujúcej pandémie koronavírusu.
Drahý rubeľ a lacná ropa
Za týmto negatívnym trendom stoja dva hlavné faktory, ktoré momentálne hrajú v neprospech Kremľa. Prvým sú nízke ceny ropy na svetových trhoch, ktoré priamo znižujú marže producentov. Druhým, možno prekvapivým dôvodom, je silnejší kurz rubľa.

Pre exportne orientovanú ekonomiku, akou je tá ruská, je príliš silná domáca mena paradoxne nevýhodná. Keďže Rusko predáva suroviny za doláre či iné meny, pri ich následnej konverzii na silnejší rubeľ dostane štátny rozpočet v domácej mene nominálne menej peňazí. Oficiálne čísla, ktoré tieto trendy potvrdia alebo vyvrátia, zverejní ruské ministerstvo financií už 4. februára.
Minulý rok bol varovaním, plány sú napriek tomu optimistické
Súčasný prepad nie je ojedinelou udalosťou, ale skôr pokračovaním trendu z minulého roka. Už vlaňajšie dáta ukázali, že ropné a plynové príjmy Ruska klesli o takmer štvrtinu na úroveň 8,48 bilióna rubľov. Išlo o najnižší objem financií od krízového roku 2020.
Napriek týmto varovným signálom má Moskva na rok 2026 nastavené ambiciózne rozpočtové ciele. Vláda plánuje, že z predaja ropy a plynu získa 8,96 bilióna rubľov, čo by znamenalo mierny nárast oproti minulému roku. Tieto peniaze sú nevyhnutné na naplnenie celkových rozpočtových príjmov, ktoré sú naplánované na úrovni vyše 40 biliónov rubľov. Januárový výpadok však naznačuje, že dosiahnutie týchto cieľov bude pre ruskú ekonomiku mimoriadne náročné.
Čo to znamená pre vojnu na Ukrajine?
Najpravdepodobnejším scenárom je, že Rusko bude pokračovať vo financovaní vojenskej mašinérie na úkor všetkého ostatného. Ruský rozpočet je v súčasnosti nastavený na vojnový režim, čo v praxi znamená, že armáda a bezpečnosť majú absolútnu prioritu. Ak príjmy klesnú o polovicu, vláda nebude škrtať výdavky na muníciu či žoldy pre vojakov, ale siahne na civilné sektory.
Bežní Rusi tak tento výpadok pocítia na zhoršujúcej sa kvalite verejných služieb. Môže ísť o obmedzenie investícií do infraštruktúry, zdravotníctva, školstva alebo zmrazenie sociálnych dávok. Kremeľ v podstate prenáša náklady vojny priamo na obyvateľstvo, čím sa snaží udržať frontovú líniu zásobenú aj za cenu domáceho ekonomického úpadku.

Rusko tiež disponuje Fondom národného blahobytu, ktorý slúži práve na vykrývanie deficitov v ťažkých časoch. Januárový prepad príjmov núti vládu siahnuť do tohto „prasiatka“ hlbšie, než plánovala. Tieto rezervy však nie sú bezodné.
Keď sa minú likvidné prostriedky vo fonde, Moskva bude musieť hľadať iné cesty. Buď drasticky zvýšiť dane, alebo si požičiavať na domácom trhu, čo pri vysokých úrokových sadzbách ešte viac predraží obsluhu dlhu. Ďalšou možnosťou je takzvané tlačenie peňazí, čo by však nevyhnutne viedlo k vysokej inflácii a ďalšiemu znehodnoteniu úspor ruských občanov.
Aj technologické utrpenie
Z dlhodobého hľadiska menší balík peňazí obmedzuje schopnosť Ruska nielen viesť vojnu, ale aj modernizovať svoju armádu. Kúpiť si delostrelecké granáty od Severnej Kórey alebo drony z Iránu je jedna vec, no vývoj a výroba vlastných sofistikovaných zbraní, ako sú moderné lietadlá či tanky, si vyžaduje obrovské a stabilné investície.
S polovičnými príjmami z ropy bude pre Rusko čoraz ťažšie nahrádzať stratenú techniku modernými kusmi. Skôr sa budú musieť spoliehať na opravy starej sovietskej techniky zo skladov. Finančné suchoty teda nezastavia vojnu okamžite, ale degradujú kvalitu a technologickú úroveň ruskej armády v horizonte mesiacov a rokov.

