Európska únia (EÚ) sa chystá na zásadný krok v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže výrazne prekresliť technologickú mapu starého kontinentu. Brusel pripravuje legislatívu na postupné vyradenie zariadení od takzvaných vysokorizikových dodávateľov z kľúčových sektorov ekonomiky, informuje Štandard.
Hoci návrh Európskej komisie diplomaticky neuvádza konkrétne mená firiem, je zrejmé, že tieto opatrenia mieria predovšetkým na čínskych technologických gigantov ako Huawei či ZTE.
EÚ tak nasleduje príklad Spojených štátov, ktoré podobný zákaz zaviedli už v roku 2022. Hlavným motívom sú rastúce obavy z kybernetických útokov, možnej špionáže a nebezpečnej technologickej závislosti od tretích krajín.
Čistky v cloude aj nemocniciach
Navrhované zmeny majú mať mimoriadne široký záber. Týkať sa budú až osemnástich kritických sektorov, medzi ktoré patria cloudové služby, zdravotnícke zariadenia, výroba polovodičov či systémy dodávky pitnej vody. Pre operátorov a firmy v týchto odvetviach to bude znamenať náročnú logistickú operáciu.
Na odstránenie technológií z rizikových zdrojov budú mať lehotu 36 mesiacov. Samotné opatrenia by mali nadobudnúť účinnosť až po tom, čo prebehne spoločné rizikové hodnotenie iniciované najmenej tromi členskými krajinami.
Huawei hovorí o diskriminácii bez dôkazov
Reakcia z Východu na seba nenechala dlho čakať. Peking označil tieto plány za protekcionistické a vyzval Európsku úniu na spravodlivý prístup. Ešte ostrejšie sa ohradila samotná spoločnosť Huawei.
Návrh považuje za diskriminačný, pretože podľa nej vylučuje dodávateľov len na základe krajiny pôvodu, a nie na základe faktických dôkazov či technických noriem. Firma tiež varuje, že môže ísť o porušenie záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii.
EÚ si však stojí za svojím a argumentuje potrebou ochrany dodávateľských reťazcov a technologickou suverenitou. Celý zákon o kyberbezpečnosti ešte musí prejsť schvaľovacím procesom v parlamente a medzi členskými štátmi.
Čo to znamená pre používateľov?
Pre bežného európskeho používateľa predstavuje tento radikálny krok dvojsečnú zbraň. Na jednej strane stojí prísľub vyššej bezpečnosti a ochrany súkromia, na strane druhej hrozba zvýšených nákladov a spomalenia technologického pokroku.
Najcitlivejšie sa tieto zmeny pravdepodobne dotknú peňaženiek spotrebiteľov. Telekomunikační operátori, ktorí v minulosti nakúpili cenovo dostupné a technologicky vyspelé čínske zariadenia, budú nútení investovať miliardy eur do ich výmeny. Tento proces, známy ako „rip and replace“ (vytrhni a vymeň), je mimoriadne nákladný a je takmer isté, že časť týchto nákladov sa premietne do koncových cien za mobilné paušály a internetové pripojenie.
Okrem vyšších cien hrozí Európe aj technologické spomalenie. Čínske firmy, najmä Huawei, boli dlhodobo lídrami v inováciách a budovaní 5G sietí. Ich vylúčenie z trhu znižuje konkurenčný tlak na zostávajúcich hráčov, ako sú európske firmy Ericsson či Nokia. Menšia konkurencia zvyčajne vedie k pomalšiemu nasadzovaniu noviniek a vyšším cenám infraštruktúry.
Pre používateľa to v praxi môže znamenať, že pokrytie superrýchlym 5G signálom sa bude rozširovať pomalšie, než sa pôvodne plánovalo, a v niektorých odľahlejších regiónoch naň môžu čakať podstatne dlhšie.
Daň za digitálnu suverenitu
Z dlhodobého hľadiska má však toto opatrenie priniesť používateľom vyššiu mieru istoty. Cieľom je vybudovať „digitálnu pevnosť“, kde kritická infraštruktúra, od nemocníc až po elektrárne, nebude závislá na vôli a technológiách krajín s odlišnými geopolitickými záujmami.
To znamená nižšie riziko, že zdravotné záznamy, bankové dáta alebo dodávky energie by mohli byť v prípade medzinárodného konfliktu zneužité alebo ohrozené kybernetickým útokom či „vypnutím“ na diaľku. Európa sa tak snaží vymeniť krátkodobý ekonomický komfort za dlhodobú strategickú bezpečnosť.
