V ére bezkontaktných platieb, digitálnych peňaženiek v smartfónoch a okamžitých prevodov sme si zvykli na komfort, že fyzické peniaze takmer nepotrebujeme. Stačí však jeden rozsiahly výpadok elektriny alebo sofistikovaný kybernetický útok a náš moderný svet sa v priebehu sekúnd vráti o storočie dozadu. Aj preto viaceré banky odporúčajú mať pri sebe hotovosť.
Skúsenosti z viacerých európskych krajín totiž ukazujú, že v kritických momentoch sú „jednotky a nuly“ na bankovom účte nepoužiteľné a jedinou istotou zostávajú klasické papierové bankovky. Na tému upozornil poľský server na:Temat.
Keď zlyháva technika
Nedávne udalosti vo Francúzsku, Česku či na Pyrenejskom polostrove poslúžili ako tvrdý budíček. Keď Paríž v novembri zasiahla masívna porucha energetickej siete, život v meste sa prakticky zastavil. Nefungovalo metro, ľudia uviazli vo výťahoch a letiská paralyzoval chaos.
Najväčší problém však nastal pri pokuse o nákup základných potrieb. Bez elektriny nefungujú platobné terminály, internetové pripojenie ani bankomaty. V obchodoch sa vytvorili dlhé rady, no nakúpiť mohli len tí, ktorí mali vo vrecku hotovosť.
Podobný scenár zažila aj Praha či Madrid. Stačí výpadok niekoľkominútový výpadok a digitálna ekonomika sa zrúti ako domček z karát. Práve tieto incidenty donútili bankových expertov prehodnotiť rétoriku. Tému, ktorá sa kedysi riešila len okrajovo, dnes otvárajú aj seriózne finančné inštitúcie.
Aká hotovosť postačí na prežitie?
Kým na Slovensku zatiaľ oficiálne odporúčania od centrálnej banky v tomto smere nemáme, naši európski susedia sú konkrétnejší. Holandská a švédska centrálna banka už pred časom vyzvali občanov, aby si vytvorili malú domácu rezervu. Argumentom nie je len strach z výpadku prúdu (blackoutu), ale aj rastúce geopolitické napätie a riziko ochromenia bankových systémov cudzími mocnosťami.
- Holandsko: Miestna centrálna banka odporúča domácu rezervu vo výške 200 až 500 eur. Táto suma by mala pokryť základné potreby priemernej rodiny na jeden týždeň.
- Švédsko: Krajina, ktorá je lídrom v bezhotovostnom styku, odporúča držať doma aspoň 170 eur.
- Odborníci na bezpečnosť: Tí idú ešte ďalej. Podľa expertov na prežitie, ako je napríklad podplukovník Dariusz Paździoch, by ideálna rezerva mala pokrývať mesačné náklady (približne 800 až 1 500 eur v slovenských podmienkach), aby bol človek pripravený aj na dlhšie trvajúcu krízu.
Prečítajte si tiež
Sme v „prvej línii“
Slovensko, podobne ako Poľsko, susedí s krajinou vo vojnovom konflikte. To z nás robí strategický cieľ možných kybernetických útokov na infraštruktúru. Spomeňme si na prvé dni vypuknutia vojny na Ukrajine, kedy sa pred bankomatmi na východnom Slovensku okamžite vytvorili zástupy ľudí v obave, či sa k svojim peniazom neskôr dostanú. Popri hotovosti je však v krízových situáciách dôležitá aj ďalšia vec.
Aj slovenské orgány krízového riadenia dlhodobo pripomínajú dôležitosť tzv. evakuačnej batožiny. Okrem trvanlivých potravín, vody, liekov a rádia na batérie je kľúčovou položkou práve hotovosť v malých nominálnych hodnotách. Prečo v malých? Pretože v čase krízy vám obchodník nemusí vedieť vydať z 50-eurovej bankovky, ak nebude mať prístup k pokladni.
Hotovosť ako poistka, nie investícia
Držať peniaze „pod vankúšom“ sa z hľadiska inflácie, samozrejme, neoplatí. Účelom tejto rezervy však nie je zhodnotenie majetku, ale bezpečnostná poistka. Hotovosť je jediný platobný prostriedok, ktorý nevyžaduje elektrinu, signál 5G ani funkčný server v centrále banky.
Mať doma odložených pár stoviek eur na pokrytie týždenného nákupu potravín a natankovanie plnej nádrže nie je prejavom paranoje, ale racionálnym krokom v nepredvídateľnom svete. Ako ukázali skúsenosti z iných krajín, digitálna civilizácia je krehkejšia, než si chceme pripustiť.
