Rok 2026 prinesie dôležitý míľnik pre tisíce Slovákov narodených začiatkom 60. rokov. Práve v tomto roku totiž dosiahnu svoj riadny dôchodkový vek poistenci narodení v rokoch 1962, 1963 a 1964. Sociálna poisťovňa už zverejnila detailný rozpis, ktorý potvrdzuje, že termín odchodu do penzie bude výrazne závisieť nielen od presného mesiaca narodenia, ale predovšetkým od počtu vychovaných detí. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Hoci rok 2026 neprináša revolučné zmeny v systéme, jasne ukazuje, ako funguje súčasný mechanizmus. Kým základný dôchodkový vek pre bezdetných ľudí sa pohybuje v rozmedzí 63 rokov až 63 rokov a 6 mesiacov, rodičia môžu odísť do penzie o celé mesiace či dokonca roky skôr.
Konkrétne príklady pre jednotlivé ročníky
Pre lepšiu predstavu, ako systém funguje v praxi:
- Ročník 1962: Poistenci narodení v posledných štyroch mesiacoch tohto roku, ktorí nemajú deti, dosiahnu dôchodkový vek 63 rokov a 4 mesiace v období od januára do apríla 2026.
- Ročník 1963: Bezdetní ľudia z tohto ročníka pôjdu do penzie vo veku 63 rokov a 6 mesiacov. Ak však vychovali jedno dieťa, vek sa im skracuje na 63 rokov. Tí, ktorí vychovali dve deti, majú nárok na odchod už vo veku 62 rokov a 6 mesiacov.
- Ročník 1964: Tu nastáva zaujímavá situácia pre mnohopočetné rodiny. Poistenci, ktorí vychovali tri a viac detí, budú môcť odísť do dôchodku už vo veku 62 rokov a 2 mesiace.
Tieto rozdiely sú výsledkom legislatívy, ktorá sa snaží zohľadniť výchovu detí ako významný príspevok pre udržateľnosť dôchodkového systému. Maximálne možné zníženie dôchodkového veku je stanovené na 18 mesiacov (pol roka za každé dieťa, najviac za tri deti).
Mladšie ročníky podliehajú novému systému
Pre mladšie ročníky, konkrétne pre všetkých narodených po roku 1966, sa pravidlá menia. Ich dôchodkový vek už nebude fixne stanovený v tabuľkách na roky dopredu, ale vypočíta sa automaticky na základe priemernej strednej dĺžky dožitia.
Tento údaj bude vždy vyhlasovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhláškou, a to päť rokov vopred. Pre ročník 1967 už bola vyhláška vydaná – ich dôchodkový vek je stanovený na 64 rokov a 1 mesiac. V priebehu roka 2026 by sme sa mali dozvedieť aj presný vek odchodu pre ročník 1968.
Ako bude fungovať “dôchodkový automat”?
Fungovanie podľa takzvaného dôchodkového automatu v praxi znamená, že pre ľudí narodených po roku 1966 už neexistuje žiadny pevný, zákonom garantovaný strop dôchodkového veku, ako to bolo v minulosti (napríklad 64 rokov). Namiesto toho sa ich termín odchodu do penzie stáva pohyblivým cieľom, ktorý sa bude postupne posúvať smerom nahor v priamej závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať priemerná stredná dĺžka života na Slovensku.
Zjednodušene povedané, čím dlhšie sa budeme ako spoločnosť štatisticky dožívať, tým dlhšie budeme musieť pracovať, aby sa zachovala rovnováha medzi obdobím prispievania do systému a obdobím poberania dávky. Ministerstvo tento vek stanoví vždy vopred, čo dodalo budúcim penzistom aspoň čiastočnú istotu a čas na prípravu, no definitívny dátum sa dozvedia až relatívne tesne pred koncom kariéry.
Hodnotenie tohto systému závisí od uhla pohľadu, pretože to, čo je dobré pre štát, je často nepopulárne pre jednotlivca. Z ekonomického a celospoločenského hľadiska je tento systém nielen dobrý, ale priam nevyhnutný pre prežitie dôchodkového systému. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v Európe a bez naviazania veku odchodu na dožitie by systém v budúcnosti skolaboval pod ťarchou výdavkov, prípadne by si vyžadoval drastické zvyšovanie odvodov pre mladých alebo radikálne znižovanie dôchodkov.
Automat teda zabezpečuje finančnú udržateľnosť a medzigeneračnú spravodlivosť, aby dnešní pracujúci neboli neúmerne zaťažení.
Na druhej strane, pre jednotlivca má tento systém zjavné nevýhody, najmä sociálne a zdravotné. Hlavným problémom je, že automat zohľadňuje len dĺžku dožitia, ale nie nevyhnutne dĺžku života v zdraví. Ľudia sa síce štatisticky dožívajú vyššieho veku, no mnohí už po šesťdesiatke (aj skôr) trpia chronickými chorobami, ktoré im znemožňujú plnohodnotne pracovať, najmä v manuálne náročných profesiách.
Pre týchto ľudí predstavuje posúvanie veku odchodu do dôchodku hrozbu, že posledné roky pred penziou strávia na úradoch práce alebo na práceneschopnosti, prípadne budú nútení odísť do predčasného dôchodku, čo im trvalo a citeľne zníži príjem. Taktiež to vytvára psychologickú neistotu, keďže dnešní tridsiatnici či štyridsiatnici nevedia presne povedať, kedy reálne pôjdu do dôchodku, čo sťažuje dlhodobé finančné plánovanie.
