Slovensko je len v tretine ozdravovania verejných financií, no Národná banka Slovenska (NBS) varuje, že dlh môže opäť narastať a dokonca zrýchliť. Konsolidačný balíček za 2,7 miliardy eur vláda poskladala najmä zo zvýšených daní a odvodov a z viacerých úspor na výdavkoch.
Rozpočet verejnej správy na roky 2026 až 2028 podľa analýzy NBS ukazuje, že krajina má za sebou zhruba tretinu potrebnej fiškálnej konsolidácie. Deficit by mal v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta HDP. Ide pritom o najväčšie plánované zlepšenie v eurozóne. Slovensko sa aj napriek tomu zaradí medzi štáty s najvyššími schodkami v Európskej únii (EÚ).
Slovensko pod tlakom rastúceho dlhu
Ako uvádza portál agentúry SITA, verejný dlh zostane počas celého rozpočtového horizontu vysoko nad hranicou 60 percent HDP. Stabilizácia bude len zdanlivá, keďže vláda plánuje vo veľkom využívať hotovostné rezervy. Čistý dlh tak bude ďalej narastať a po roku 2028, pri dnešnom nastavení politík, smeruje k približne 70 percentám HDP. Bez ďalších zmien by v priebehu desiatich rokov mohol prekročiť aj 90 percent HDP.
V balíku dominuje vyššie zdanenie práce
NBS upozorňuje, že hoci je konsolidácia výrazná, jej štruktúra bude brzdiť rast viac než predchádzajúce balíčky. Dôvodom je opieranie sa o zvyšovanie odvodov a zdanenia práce, ktoré majú silnejší negatívny vplyv na ekonomickú dynamiku.
V roku 2026 podľa odhadov centrálnej banky balík ukrojí z rastu zhruba 0,8 percentuálneho bodu. Kompenzácie sú pritom slabšie než v minulosti, keď vlády navyšovali výdavky napríklad na energopomoc alebo mzdy.
Úspory cez pomalší rast platov
Úspory sa majú dotknúť aj mzdových nákladov, no najmä cez pomalšie zvyšovanie platov vo verejnej správe. Reálne znižovanie počtu zamestnancov sa neplánuje, hoci ich je historicky najviac a počet naďalej rastie. Mzdové výdavky tvorili v posledných rokoch takmer štvrtinu všetkých štátnych výdavkov. Za uplynulú dekádu pribudlo vo verejnej správe viac ako 36-tisíc pracovných miest. Podľa NBS je konsolidácia založená na zmrazovaní či brzdení platov skôr krátkodobá a menej účinná než systematické znižovanie počtov.
Deficit klesne len s dodatočnými krokmi
Hoci rozpočet ráta s poklesom deficitu do roku 2028 na 2,8 percenta HDP, takáto trajektória je dosiahnuteľná len pri prijatí dodatočných opatrení. Tie ale zatiaľ nie sú detailne pomenované. V roku 2027 bude potrebné prijať balík v rozsahu približne 1,5 percenta HDP, v roku 2028 až 1,8 percenta HDP. Bez nich by sa schodok opäť zvýšil nad 5 percent. To je na slovenské pomery mimoriadne vysoký objem potrebnej dodatočnej konsolidácie.
Slovensko počíta s európskymi peniazmi
Rozpočet počíta s výrazným prílevom európskych zdrojov. Rok 2026 bude posledný, keď môže Slovensko naplno využiť financie z Plánu obnovy. Treba ale podotknúť, že čerpanie doteraz napredovalo pomaly, takže sa očakáva koncentrovaný záver. Ten môže krátkodobo zlepšiť čistú finančnú pozíciu voči EÚ a podporiť investície. Po roku 2026 príjmy z európskych zdrojov klesnú. Ťažisko sa potom presunie na kohézne fondy, ktoré by mali v ďalších rokoch znovu nabrať dynamiku.
Dlhodobé tlaky a fiškálna stratégia
Výhľad verejných financií zostáva nepriaznivý. Slovensko bude čeliť rastúcim nákladom spojeným so starnutím populácie, vyššími sociálnymi výdavkami a rastúcimi úrokmi z dlhu. Podľa NBS bude na stabilizáciu dlhu potrebné každoročne zlepšovať primárne saldo smerom k vyrovnanému hospodáreniu v horizonte približne desiatich rokov.
Kľúčové bude, aby fiškálna stratégia nebola založená len na krátkodobých administratívnych úsporách. Mala by podporovať potenciál ekonomiky, napríklad cez investície do inovácií, digitalizácie a vzdelávania. Bez zásadného zlepšenia efektívnosti štátnej správy a schopnosti využívať európske zdroje nebude možné dosiahnuť dlhodobú stabilitu. Rovnako bude obtiažne obnoviť aj fiškálnu bezpečnosť krajiny.
