Ministerstvo investícií a informatizácie (MIRRI) pod vedením Samuela Migaľa prechádza od slov k činom a začína s nákladnou modernizáciou portálu Slovensko.sk. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) zverejnila prvú kľúčovú zmluvu, ktorá vzišla zo septembrovej vlny tendrov. Ide o kontrakt v hodnote 8 miliónov eur s DPH, ktorý získala spoločnosť Alanata.
Tento krok prichádza v čase, keď rezort argumentuje „havarijným stavom“ štátneho IT a potrebou urgentných investícií, no odborná verejnosť upozorňuje na riziko neefektívneho míňania verejných zdrojov. Téme sa venuje portál Živé.sk.
Nákup v expresnom termíne
Predmetom miliónovej zákazky je predovšetkým nový hardvér určený pre takzvanú kontajnerizačnú a virtualizačnú platformu. Zjednodušene povedané, ide o modernú infraštruktúru, na ktorej majú bežať aplikácie Ústredného portálu verejnej správy (Slovensko.sk).
Technika má byť nainštalovaná v troch geograficky oddelených lokalitách, aby sa zvýšila bezpečnosť a spoľahlivosť systému. Súčasťou balíka nie je len „železo“, ale aj školenia pre približne 20 administrátorov, kompletná dokumentácia a trojročná technická podpora.
Zaujímavosťou je šibeničný termín. Dodávateľ má stihnúť dodanie hardvéru a základnú inštaláciu do 31. decembra tohto roka. Nákup prebehol cez dynamický nákupný systém (DNS), čo je metóda určená na rýchle obstarávanie bežne dostupných tovarov.
Ceny ako z obchodu, nie ako pre štát
Práve cena je to, čo dvíha obočie IT odborníkov. Celý nákup je súčasťou širšieho projektu „Slovensko 3.0“ financovaného z Plánu obnovy. Pôvodné odhady analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (UHP) pritom rátali pre hardvér so sumou okolo 6,3 milióna eur. Výsledná suma je teda vyššia.
Ladislav Kovár z občianskeho združenia Slovensko.Digital upozorňuje, že vysúťažené sumy zodpovedajú bežným cenníkovým cenám. Pri takomto objeme nákupu by však štát mal mať nárok na výrazné množstevné zľavy, ktoré by mohli priniesť významnú úsporu.
Rezort sa bráni tým, že pôvodný balík 23 miliónov eur na celý projekt jednoducho nestačí na pokrytie nových požiadaviek a „životných situácií“, ktoré má portál riešiť.
Chaos v komunikácii
Celý proces sprevádza komunikačný šum. Ministerstvo ešte na konci októbra tvrdilo, že „dočasne pozastavuje všetky aktuálne projekty“. O mesiac neskôr štátny tajomník Radoslav Štefánek korigoval, že zastavené boli len „vybrané obstarávania“, no doteraz nie je jasné ktoré. Podpis zmluvy s firmou Alanata tak prichádza bez toho, aby štát jasne vysvetlil, prečo v tomto prípade „stopka“ neplatila.
Nedôveru prehlbuje aj kauza okolo znaleckého posudku. NASES si u kontroverzného znalca Eduarda Jenča objednal posudok k stavu Slovensko.sk za takmer 25-tisíc eur. Hoci bol vypracovaný expresne rýchlo, jeho obsah ostáva pre verejnosť utajený.
Odborníci zo Slovensko.Digital sa k nemu nevedia dostať ani cez infozákon. Mimovládka sa preto rozhodla pre netradičný krok a zaslala ministerstvu vlastný dokument s odporúčaniami v neverejnom režime, aby ukázala, že jej ide o vecnú debatu a nie o politiku.
Opodstatnený argument?
Na chvíľku sa ešte vrátime k cene samotného nákupu. Oprávnenosť argumentu, ktorý štát predložil, je veľmi ťažké posúdiť. Stretáva sa v nej totiž nevyhnutná technická realita s pochybnosťami o efektivite vynakladania verejných zdrojov.
Pokiaľ ide o samotnú technickú stránku, argument štátu o potrebe modernizácie je do veľkej miery opodstatnený. Portál Slovensko.sk dlhodobo funguje na technologických základoch, ktoré sú dnes už morálne aj fyzicky zastarané. Prechod na kontajnerizáciu a virtualizáciu je v modernom IT svete štandardom, ktorý umožňuje, aby boli systémy flexibilnejšie, ľahšie sa aktualizovali a boli odolnejšie voči výpadkom pri veľkom nápore používateľov (a pravdepodobne aj útokom).
Ak teda štát tvrdí, že bez moderných technológií nedokáže portál ďalej rozvíjať a udržať v chode, z čisto odborného hľadiska má pravdu. Stará infraštruktúra by skôr či neskôr kolabovala a neumožnila by nasadenie nových služieb, ktoré od digitálneho štátu očakávame.
Problém však nastáva pri pohľade na ekonomickú stránku a proces, akým sa k nákupu dospelo. Tu sa opodstatnenosť argumentov štátu otriasa v základoch. Štát nakupuje za ceny, ktoré pripomínajú bežné cenníkové sumy, hoci pri takomto objeme by mal mať nárok na výrazné množstevné zľavy.
Ak je pravdou, že sa nakupuje drahšie, než je nutné, argument o „havarijnom stave“ sa môže javiť len ako zámienka na rýchle a drahé nákupy bez dostatočnej kontroly a súťaže. Legitímnosti celého procesu nepridáva ani utajovanie znaleckých posudkov či chaos v komunikácii o tom, či sú projekty pozastavené alebo bežia ďalej.
Čo to znamená pre občana?
Možno očakávať, že bežní ľudia pocítia inováciu skôr nepriamo, a aj to len v prípade, že sa nový hardvér podarí správne prepojiť s kvalitným softvérom.
Pravdepodobne si nevšimnete, na akom serveri portál beží, ale určite pocítite, ak systém nebude padať počas podávania daňových priznaní alebo ak bude vybavovanie žiadostí rýchlejšie. Nová infraštruktúra je nevyhnutným podvozkom pre to, aby mohli v budúcnosti vzniknúť lepšie služby pre životné situácie, ktoré viac či menej rieši každý z nás.
