Tento týždeň sa do kroniky slovenského stavebníctva zapísal veľkými písmenami. Tunel Višňové na diaľnici D1, ktorý bol dlhé roky skôr zdrojom internetových vtipov a politických prekáračiek než reálnou dopravnou stavbou, konečne slúži motoristom. Svojou dĺžkou 7,5 kilometra okamžite prebral titul najdlhšieho tunela nielen na Slovensku, ale aj v rámci celej Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko).
Hoci máme dôvod na oslavu, stačí sa pozrieť len pár kilometrov na západ, aby sme pochopili, že v európskom kontexte ide stále o „strednú váhu“. Rakúsko, krajina pretkaná Alpami, hrá v tunelovej lige úplne inú súťaž, píše server Autoviny.sk.
Legenda menom Arlberg
Kým na Slovensku sa o tuneli Višňové začalo len nesmelo uvažovať, v Rakúsku už strihali pásky. Najdlhší rakúsky cestný tunel, Arlberg, spájajúci spolkové krajiny Tirolsko a Vorarlbersko, bol slávnostne otvorený už v decembri 1978. Vtedajší prezident Rudolf Kirchschläger ho označil za symbol zbližovania ľudí, no jeho výstavba bola obrovskou technickou a ľudskou výzvou.
Tunel meria úctyhodných 13 972 metrov, čo je takmer dvojnásobok dĺžky nášho Višňového. Razili ho pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM), ktorá využíva tlak horniny ako statický prvok. Rovnakú metódu sme v kombinácii s talianskou technológiou použili aj my pri Žiline.
Cena za tento inžiniersky zázrak však bola vysoká nielen finančne. Počas štvorročnej výstavby, na ktorej sa podieľalo 1 200 robotníkov, prišlo priamo na stavenisku o život 14 ľudí. Ich pamiatku dodnes pripomína pamätná tabuľa pri západnom portáli, ktorá memento pripomína každému prechádzajúcemu vodičovi.
Technológie vidia aj neviditeľné
Rakúsky správca diaľnic ASFINAG nenecháva nič na náhodu a do tunela neustále investuje milióny eur. Bezpečnosť je tu absolútnou prioritou, keďže tunelom denne prejde v priemere 8-tisíc a v špičkách až 20-tisíc vozidiel.
Tunel je vybavený špičkovými bezpečnostnými prvkami, o ktorých sa nám na Slovensku donedávna ani nesnívalo. Pred vjazdom do tunela sú napríklad umiestnené termokamery, ktoré skenujú prichádzajúce kamióny. Ak systém deteguje prehriaty motor alebo brzdy, vozidlo je automaticky odstavené ešte predtým, než by mohlo v podzemí spôsobiť požiar. V prípade, že by k požiaru predsa len došlo, tunel disponuje automatickým vysokotlakovým hasiacim systémom, ktorý vytvára vodnú hmlu.
Za komfort sa platí
Zásadný rozdiel medzi slovenským a rakúskym prístupom pocíti vodič priamo v peňaženke. Kým prejazd Višňovým je zahrnutý v cene bežnej slovenskej diaľničnej známky, v Rakúsku to neplatí. Arlberg patrí medzi takzvané úsekové spoplatnené cesty (Streckenmaut).
To znamená, že aj keď máte platnú rakúsku diaľničnú známku, pred vjazdom do tunela vás zastavia mýtnice. Jednorazový prejazd pre osobné auto stojí 12,50 eura. Ak by ste sa chceli len „otočiť“ na lyžovačku a vrátiť sa, zaplatíte 25 eur len za tento jeden tunel.
Rakúsko zároveň pripravuje zmeny aj v systéme klasických známok. Od budúceho roka cena ročnej známky stúpne na 106,80 eura. Zároveň sa blíži koniec jednej éry. Tradičné nalepovacie známky, ktoré si mnohí motoristi lepili na sklo ako suveníry, definitívne končia.
Rok 2026 bude posledným, kedy si budete môcť kúpiť fyzickú nálepku. Od roku 2027 prechádza Rakúsko plne na digitálny systém, podobne ako to už roky funguje na Slovensku.
Tunel Višňové: Otvorili ho po 27 rokoch
Otvorenie tunela Višňové nie je len bežným prestrihnutím pásky na novom úseku diaľnice. Je to psychologický a dopravný zlom, ktorý mení mapu Slovenska. Odpoveď na otázku, či je to dobrá správa, je jednoznačné a hlasné „áno“.
Avšak, ak sa spýtame, či môžeme byť na tento projekt hrdí, odpoveď sa mení na rozpačité krútenie hlavou. Višňové je totiž učebnicovým príkladom toho, ako by sa strategická infraštruktúra stavať nemala.
Najzásadnejším prínosom tunela je odstránenie takzvaného „lievika smrti“ na ceste I/18 pod hradom Strečno. Tento úsek bol desaťročia postrachom každého vodiča smerujúceho z Bratislavy do Košíc. Stačila jedna menšia dopravná nehoda, popadané skaly alebo len hustejšia piatková premávka a doprava kolabovala. Vodiči tam bežne trávili v kolónach hodiny, v lete sa autá prehrievali, v zime šmýkali.
Sprejazdnenie 7,5-kilometrového tunela znamená, že motoristi tento nebezpečný a kľukatý úsek úplne obídu. Úspora času sa odhaduje na 15 až 20 minút pri plynulej premávke, no v časoch špičky to môže byť aj hodina. Okrem času vodiči ušetria palivo a znížia opotrebenie vozidiel, keďže namiesto brzdenia a rozbiehania v kolónach pôjdu konštantnou rýchlosťou.
Obrovským benefitom je aj ekológia a bezpečnosť. Menej výfukových plynov v údolí Váhu a radikálne zníženie rizika čelných zrážok, ktoré boli pod Strečnom tragicky časté. Žilina a priľahlé obce si konečne vydýchnu od tranzitnej dopravy, ktorá ich dusila.
Napriek eufórii z otvorenia má Višňové na sebe nezmazateľnú škvrnu hanby. Kritici, odborníci aj laická verejnosť projekt oprávnene „hejtujú“ kvôli jeho absurdnej dĺžke výstavby. Prvá prieskumná štôlňa sa začala raziť ešte v roku 1998, pričom základný kameň poklepkával vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Odvtedy sa pri moci vystriedalo množstvo vlád, premiérov a ministrov dopravy, no tunel ostával len „dierou v kopci“, ktorá hltala peniaze.
Stavba sa stala symbolom babráctva a korupcie. Projekt bol niekoľkokrát zastavený, menili sa konzorciá, rušili sa zmluvy. Najväčší škandál nastal po odchode talianskeho zhotoviteľa Salini Impregilo, po ktorom ostala stavba v katastrofálnom stave a nový zhotoviteľ (Skanska) musel množstvo vecí opravovať, čo termín opäť oddialilo.
