Balená voda si za posledné desaťročia vybudovala povesť bezpečnejšej, čistejšej a zdravšej alternatívy k bežnej vode z vodovodu. Mnohí spotrebitelia po nej v obchode siahajú v dobrej viere, že pre svoje telo robia to najlepšie, pričom sú ochotní zaplatiť až tisíckrát vyššiu cenu. Realita, na ktorú upozorňujú odborníci, je však podstatne zložitejšia a marketingové obrazy nedotknutej prírody často zakrývajú nepríjemné fakty, upozorňuje server Nedd.cz.
Najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že rozdíl medzi vodou v plaste a tou z kohútika je často minimálny, ba v niektorých prípadoch je balená voda dokonca horšou voľbou kvôli obsahu kontaminantov, ktoré by sa v kvalitnej pitnej vode nemali vôbec nachádzať.
Čo v skutočnosti pijeme z plastovej fľaše?
Jedným z najväčších a najnovších problémov spojených s balenou vodou sú mikroplasty. Rozsiahla štúdia publikovaná v roku 2024 analyzovala stovky vzoriek a priniesla znepokojivé zistenia, keďže prakticky všetky testované fľaše obsahovali drobné plastové častice, často v počtoch desiatok tisíc na jeden liter.
Tieto mikroskopické úlomky nepochádzajú len zo samotných fliaš, ale vo veľkej miere aj z uzáverov a samotného výrobného procesu. Problémom je, že mikroplasty sú natoľko malé, že dokážu prechádzať biologickými bariérami v ľudskom tele. Vedci ich už objavili v krvi, pľúcach, placente a dokonca aj v mozgovom tkanive.
Hoci dlhodobé dopady na zdravie sa stále skúmajú, odborníci sa zhodujú, že balená voda je jedným z hlavných zdrojov týchto častíc v našej strave, zatiaľ čo voda z vodovodu ich obsahuje výrazne menej.

Chemický kokteil z obalov a tepla
Okrem mechanických častíc predstavuje riziko aj chémia. Z plastových obalov sa môžu do vody uvoľňovať látky ako bisfenoly (známe ako BPA a ich náhrady), ftaláty či antimon, ktorý sa používa pri výrobe PET fliaš. Tieto látky sú známe ako endokrinné disruptory, čo znamená, že môžu narúšať hormonálny systém človeka.
Riziko uvoľňovania týchto chemikálií sa prudko zvyšuje, ak sú fľaše vystavené teplu alebo priamemu slnečnému žiareniu. K tomu bežne dochádza počas prepravy kamiónmi alebo pri skladovaní, čo koncový zákazník nemá šancu ovplyvniť ani skontrolovať.
I keď sú koncentrácie zvyčajne v zákonných limitoch, dlhodobé pôsobenie nízkych dávok, najmä na citlivé skupiny ako tehotné ženy a deti, nie je dostatočne preskúmané.
Paradox kontroly a ekologická daň
Rozšíreným omylom je presvedčenie, že balená voda podlieha prísnejšej kontrole. V skutočnosti je vo väčšine vyspelých krajín voda z verejného vodovodu kontrolovaná oveľa častejšie a podlieha prísnym hygienickým normám ako verejná služba, zatiaľ čo balená voda je regulovaná ako potravina s často nižšími nárokmi na zverejňovanie výsledkov. Niektoré značky dokonca len stáčajú upravenú vodu z vodovodu.

K tomu sa pridáva obrovský ekologický dopad. Výroba plastov spotrebúva fosílne palivá a vodu, pričom len zlomok fliaš sa recykluje. Zvyšok končí v prírode, kde sa rozpadá na spomínané mikroplasty, ktoré sa potravinovým reťazcom vracajú späť k nám.
Odborníci preto radia vnímať balenú vodu realisticky. Má svoje miesto v krízových situáciách alebo pri cestovaní, no pre bežnú domácnosť je často najlepšou a najzdravšou voľbou voda z vlastného kohútika, prípadne dočistená kvalitným domácim filtrom.

