Priemerný pracovník v Európskej únii dnes za rok zarobí takmer 40-tisíc eur, zatiaľ čo Slovák má k dispozícii približne polovicu. Tento rozdiel neznamená iba iné číslo na výplatnej páske, ale aj odlišné možnosti pri bývaní, cestovaní a investovaní do vlastnej budúcnosti.
Podľa najnovších údajov Eurostatu sa Slovensko nachádza v skupine štátov, kde sú mzdy stále výrazne slabšie ako priemer Únie. Priemerný ročný zárobok okolo 20-tisíc eur ukazuje, že domáci trh práce sa nedokázal priblížiť k vyspelým ekonomikám, hoci hospodárstvo rastie a nezamestnanosť dlhodobo nekopíruje krízové roky.
Západ v inej lige
Luxembursko, Dánsko a Írsko patria medzi krajiny, ktoré udávajú tón v európskom odmeňovaní. Priemerný zamestnanec si tam dokáže ročne prísť na niekoľkonásobok slovenského platu, pričom výhodou je aj vysoká produktivita a silný sektor moderných technológií. Tieto štáty ťažia z dlhodobých investícií do inovácií, vzdelávania a kvalitných verejných služieb, ktoré následne podporujú vyššie mzdy.
Zatiaľ čo západné ekonomiky ťažia z dlhšej tradície priemyselnej aj digitálnej modernizácie, krajiny strednej a juhovýchodnej Európy sa stále snažia zbaviť nálepky lacnej pracovnej sily. Bulharsko, Grécko a Maďarsko vykazujú najnižšie ročné príjmy v únii, pričom Slovensko sa od nich síce mierne oddeľuje, ale stále zostáva ďaleko pod úrovňou členských štátov, ako sú Španielsko, Taliansko a Slovinsko.
Slovensko v tieni priemeru
Slovenský zamestnanec zarobí v priemere približne 20-tisíc eur za rok, teda približne o polovicu menej, ako je priemer. Národná ekonomika síce rastie, pričom firmy zvyšujú platy a bojujú o kvalifikovaných ľudí, no rozdiel oproti silnejším štátom sa zmenšuje len veľmi pomaly. Navyše, rast miezd často dobieha infláciu, ktorá domácnostiam ukrajuje z reálnej kúpnej sily.
Rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú extrémne výrazné. Západná Európa si udržiava náskok vďaka vyššej pridanej hodnote práce a silnejšiemu technologickému zázemiu, zatiaľ čo región strednej Európy je stále postavený na montážnych závodoch a subdodávateľských reťazcoch. Slovensko sa tak ocitá v situácii, keď priťahuje investorov nižšími nákladmi, ale súčasne tým obmedzuje priestor na rýchle zvyšovanie miezd.
Eurostat hlási, že priemerná ročná mzda v Únii stúpla medziročne o 5,2 percenta. Na prvý pohľad ide o zdravú dynamiku, súčasne však vzniká otázka, či podobné tempo stačí na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Slovensko môže skutočne posunúť vpred iba prechod k vyššej pridanej hodnote, a to najmä cez digitalizáciu, výskum a technologické odvetvia. Ak sa podarí podporiť domáce inovácie a prilákať špičkové projekty, môžu zamestnanci na Slovensku v budúcnosti čakať rýchlejší rast zarábaných súm. Kľúčové bude, či štát a firmy dokážu investovať do vzdelávania a moderných zručností.
