Vláda Slovákom prisľúbila energetickú pomoc, ktorá ju bude stáť okolo 435 miliónov eur. Táto pomoc by mala byť adresná, no napokon dostane peniaze až 90 percent všetkých slovenských domácností. Takéto rozhodnutie kritizovali mnohí odborníci aj opoziční poslanci. Ako uvádza portál tlačovej agentúry SITA, napriek sľubovanej energopomoci už Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal so schvaľovaním cien energií pre budúci rok. ÚRSO tvrdí, že dôsledne sleduje vývoj trhu a v rámci svojich rozhodnutí bude zohľadňovať všetky dôležité faktory.
ÚRSO pracuje na schválení cien energií
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už začal so schvaľovaním cien energií pre budúci rok. Budúcoročné ceny musí stanoviť pre zraniteľných odberateľov, čiže aj pre tých, ktorým vláda sľúbila energopomoc. Koncová cena má viacero zložiek, napríklad sa odvíja od ceny komodity, cez tarify za distribúciu, až po náklady na reguláciu sústav.
Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka: „Od roku 2019 je nárast cien výrazne ovplyvňovaný rozhodnutiami EÚ, najmä nerozumnou politikou Green Dealu. Významnou položkou, ktorá ovplyvňuje ceny je však aj cena emisných povoleniek. Tento fakt však EÚ vôbec nezohľadňuje pri svojich rozhodnutiach, čo má veľký vplyv na konkurencieschopnosť EÚ vo svete.“
Čo ďalšie sa premietlo do cien
ÚRSO uvádza, že prevádzkovatelia museli investovať do posilnenia sústav, aby zvládli pripájanie obnoviteľných zdrojov. Aj toto sa premietlo do cien pre konečných odberateľov. Okrem toho mali na ceny vplyv tiež pripájania batériových úložísk. „Tieto investície sa následne premietajú do odpisov, čo nakoniec všetci zaplatíme vo svojich faktúrach za energie,“ spresnil regulačný úrad.
Ceny plynu ovplyvňuje aj politika EÚ
Regulačný úrad tvrdí, že v prípade plynu tvorí samotná komodita viac ako 60 percent koncovej ceny. K prudkému nárastu trhových cien došlo najmä v roku 2022 a to pre vojnový konflikt na Ukrajine. Podľa ÚRSO však hlavným vinníkom bola nerozumná politika EÚ v oblasti Green Dealu.
„Som známy tým, že sa nebojím vysloviť slovo ruský plyn. Nie preto, že by som si ho romantizoval – ale preto, že verím v pragmatizmus. Energetika a regulácia nie je ideológia – je to služba – ľuďom, priemyslu, štátu,“ povedal Holjenčík.
ÚRSO tiež dodáva, že ruský potrubný plyn sa v krajinách Európskej únie postupne nahrádza dovozom LNG, čo malo vplyv na štruktúru európskeho trhu. Regulačný úrad si myslí, že situácia sa stabilizovala, avšak ceny sú naďalej citlivé na geopolitické výkyvy (napr. RePowerEU). Zasahujú sem tiež klimatické zmeny alebo dopyt z Ázie a Ukrajiny.
Podľa ÚRSO môže na to doplatiť Slovensko
Holjenčík spresnil, že keď ruský plyn nedovezie Európska únia, dovezie ho Ázia, na čo môže Slovensko doplatiť. Myslí si, že je zarážajúce, že Ukrajina neskúma, ktorá molekula dovezená do tejto krajiny je nemecká, americká alebo africká. „A plyn sa na Ukrajinu dováža aj reverzným tokom zo Slovenskej republiky. A čo na to Brusel?,“ pýta sa predseda ÚRSO.
Regulačný úrad v súčastnosti pristúpil k dôslednému sledovaniu vývoja trhu, pričom jeho cieľom je zabezpečiť pre slovenské domácnosti spravodlivé, dostupné a predvídateľné ceny energií pre rok 2026.
Plynu je prebytok
„Myslím, že moje názory sú všeobecne známe, teda že plynu v Európe a Ázii je prebytok. Všetky aktuálne hry sú najmä o geopolitike. Dôležité nakoniec je to, ktoré krajiny EÚ sú ochotné preplácať oveľa drahší dovoz plynu cez LNG a nie potrubím,“ uzavrel predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
