Rokovanie Národnej rady SR o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 sa už tretí deň nesie v znamení búrlivej diskusie. Štát si na podnet koalície predĺžil rokovacie hodiny až do polnoci, aby umožnil prihláseným poslancom vystúpiť k návrhu zákona roka. Do písomnej rozpravy je stále prihlásených viac ako desať zákonodarcov, ďalší sa môžu zapojiť ústne, čo signalizuje vysokú mieru záujmu o rozpočtové témy, píše denník Teraz.sk.
Štát horlivo debatuje, rieši pádne argumenty
Diskusiu ovládajú predovšetkým opoziční poslanci, ktorí upozorňujú na riziká spojené so stanoveným deficitom verejných financií. Podľa nich je predpokladaná hodnota, 4,1 % HDP, príliš optimistická a v skutočnosti môže byť vyššia. Kritizujú navyše aj energetické dotácie pre domácnosti presahujúce 400 miliónov eur, pričom poukazujú na to, že v období konsolidácie sú podobné výdavky luxusom, ktorý si Slovensko nemôže dovoliť.
Na druhej strane koaliční poslanci, ako Daniel Karas (Smer-SD), zdôrazňujú stabilitu, zodpovednosť a sociálnu spravodlivosť rozpočtu. Podľa nich vláda uprednostňuje záujmy občanov pred korporátnymi prínosmi a konsolidáciu považujú za základ stability štátneho hospodárstva.
Nový štátny rozpočet v číslach
Ako stojí v návrhu rozpočtu, očakávaný deficit verejných financií v roku 2026 by mal predstavovať 4,1 % hrubého domáceho produktu, čo znamená necelých šesť miliárd eur. Ide pritom o pokles oproti predpokladanej úrovni v roku 2025, kedy sa očakáva deficit na úrovni piatich percent HDP. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy sú naplánované vo výške 62 miliárd eur, výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur, čo zodpovedá 47,1 % HDP.
Parlament pritom plánuje hlasovať o rozpočte na budúci týždeň, predbežne v utorok 21. októbra, no intenzívna diskusia môže ovplyvniť aj definitívny harmonogram. Schvaľovanie rozpočtu je tradične jednou z najdôležitejších udalostí roka – nerozhoduje sa len o číslach, ale aj o tom, ako bude Slovensko hospodáriť v nasledujúcom období.
Prečo je to dôležité?
Schválený štátny rozpočet predstavuje zásadný dokument, ktorý ovplyvní každého obyvateľa Slovenska. Ide o rozsiahlu a komplexnú záležitosť, kde sa rozhoduje nielen o veľkých číslach, ale hlavne o tom, koľko peňazí pôjde na verejné služby, sociálne zabezpečenie či pomoc domácnostiam. Štát prostredníctvom rozpočtu určuje, aké budú podmienky v zdravotníctve, školstve, doprave alebo v sociálnej oblasti.
Pripravovaný rozpočet na rok 2026 počíta so znížením deficitu verejných financií, no zároveň zahŕňa vyššie výdavky, napríklad na energetickú podporu domácností. To môže pomôcť ľuďom zasiahnutým vysokými cenami energií, no zároveň vyvoláva diskusiu o udržateľnosti štátnych financií. Opozícia poukazuje na riziko vyššieho deficitu, čo by mohlo v budúcnosti obmedziť možnosti vlády investovať do rozvoja či poskytnúť ďalšie sociálne dávky.
Z pohľadu bežného Slováka rozpočet ovplyvní, čo bude štát v nasledujúcom roku financovať a aké podmienky občanom zabezpečí. Môže priniesť nielen podporu, ale aj určité obmedzenia, ak sa štát rozhodne šetriť alebo obmedziť niektoré výdavky. Rozpočet na rok 2026 tak bude výrazne formovať kvalitu života na Slovensku, v závislosti od toho, ako sa podarí vyvážiť záujmy občanov, ekonomickú stabilitu a schopnosť štátu poskytovať služby aj v neistých časoch.
Neprehliadnite
S ohľadom na konsolidáciu
Pochopiteľne, návrh rozpočtu má úzke napojenie na nadchádzajúcu konsolidáciu, ktorú štát nedávno schváli. V poradí už tretia konsolidácia, ktorej cieľom je stabilizovať verejné financie a znížiť vysoký rozpočtový deficit, obsahuje komplexný súbor opatrení, ktoré sa dotknú takmer všetkých oblastí spoločnosti – od zamestnancov a živnostníkov, cez firmy a sporiteľov až po majiteľov nehnuteľností.
Najväčšiu skupinu tvoria opatrenia, ktoré sa priamo dotknú peňaženiek občanov cez vyššie odvody. Do tejto kategórie patrí plošné zvýšenie sadzby zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %.
Zrejme najtvrdšie dopady sú namierené na živnostníkov, ktorým sa od roku 2026 dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné „mikroodvody“ (cca 131 eur) aj pre ľudí s nízkym príjmom z podnikania, hoci vláda pri tejto skupine pripustila možné zmeny. Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody.
Novinkou je aj masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti, čo podľa odborníkov môže negatívne ovplyvniť zhodnotenie dôchodkových úspor v druhom a treťom pilieri.
Ďalšia časť balíčka sa zameriava na dane. Najzásadnejšou zmenou je reforma dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Plánuje sa aj ďalšie zvýšenie spotrebných daní, predovšetkým na tabak a alkohol.
Konsolidácia zasiahne aj samosprávy, ktorým sa zníži podiel na výnose z daní, čo ich podľa ich vlastných slov donúti šetriť na službách pre občanov, odkladať investície a možno aj zvyšovať miestne poplatky. Balíček sa zameriava aj na špecifické oblasti, ako sú sociálne podniky, kde sa sprísňujú pravidlá na poberanie dotácií. Na strane výdavkov vláda deklaruje všeobecné šetrenie na prevádzke ministerstiev a prehodnotenie sociálnych dávok s cieľom ich lepšieho cielenia.
Z uvedeného celkom jasne vyplýva, že tretí konsolidačný balík sa dotkne takmer každého: zamestnancov (cez vyššie zdravotné odvody), živnostníkov (cez masívne vyššie odvody), dobre zarábajúcich (cez vyšší strop na odvody), dohodárov (cez nové odvody), sporiteľov na dôchodok (cez odvod pre správcov), majiteľov nehnuteľností (cez vyššiu daň), fajčiarov a konzumentov alkoholu (cez vyššiu spotrebnú daň) a obyvateľov miest a obcí (cez možné zníženie kvality služieb a vyššie miestne poplatky).
