Štát v rámci konsolidačného balíčka platného od roku 2026 plánuje veľkú raziu na fiktívne živnosti, známe aj ako švarcsystém. Podľa odborníkov z poradenskej spoločnosti Highgate Law & Tax sa firmám využívajúcim takúto formu práce nielen zdvojnásobí minimálna pokuta, ale zmena v Zákonníku práce zároveň sťaží obhajobu takýchto vzťahov pred úradmi. Píše o tom portál oPeniazoch.sk.
Čo je fiktívna živnosť a prečo ju štát rieši?
Legislatívne zmeny sú súčasťou snahy štátu obmedziť prax, pri ktorej ľudia formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú prácu za rovnakých podmienok ako bežní zamestnanci. Podľa Petra Vargu, partnera v Highgate Group, sa to týka osôb, ktoré pracujú v pevne stanovenom čase, za pevnú odmenu, na mieste určenom klientom a využívajú jeho infraštruktúru. Typickým príkladom je robotník vo fabrike, ktorý je formálne živnostník, no reálne plní úlohy zamestnanca.
Dôvodom pre sprísnenie je podľa Ministerstva financií odhad, že takýto systém stojí štátnu kasu ročne až 648 miliónov eur. Živnostník totiž v prvom roku platí až šesťnásobne nižšie daňovo-odvodové zaťaženie ako zamestnanec a v ďalších rokoch 2,3-násobne nižšie. Pre firmy, ktoré tento systém využívajú, to predstavuje značné riziko nielen v podobe vysokých pokút, ale teoreticky aj trestnoprávnej zodpovednosti za skrátenie dane a poistného.
Dvojnásobné pokuty a zmena v Zákonníku práce
Nová legislatíva prináša dva kľúčové nástroje na potlačenie švarcsystému. Prvým je zdvojnásobenie dolnej hranice pokuty za nelegálne zamestnávanie, ktorá sa od roku 2026 zvýši z 2 000 na 4 000 eur. Maximálna hranica zostáva na úrovni 200 000 eur, pričom sankcie od finančnej správy môžu byť ešte vyššie.
Druhým, a podľa odborníkov ešte zásadnejším, opatrením je zmena v Zákonníku práce. Z definície závislej práce sa vypúšťa znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Peter Varga vysvetľuje, že tento krok výrazne sťaží obhajobu firiem pri kontrolách. Inšpektori sa po novom budú ešte viac zameriavať na ostatné znaky závislej práce, ako je osobný výkon práce, práca podľa pokynov zamestnávateľa či v jeho mene. Argument, že živnostník nemá fixný pracovný čas, už tak nebude stačiť na preukázanie, že nejde o skrytý pracovný pomer.
Fiktívne živnosti sú výhodné, no nie pre štátnu kasu
Fiktívne živnosti sú na Slovensku považované za častý a závažný problém, hoci je ťažké presne vyčísliť jeho rozsah. Dôvody, prečo ľudia a firmy tento systém využívajú, sú takmer výhradne ekonomické a spojené so snahou o obídenie štandardných pravidiel pracovného trhu.
Hlavným dôvodom, prečo tento systém existuje, je obrovská úspora nákladov pre zamestnávateľa. Ak firma zamestnáva človeka na klasickú pracovnú zmluvu, musí za neho platiť sociálne a zdravotné odvody, ktoré tvoria značnú časť celkových nákladov na prácu.
Ak však tá istá firma uzavrie zmluvu so živnostníkom, tieto odvody za neho neplatí. Okrem priamej finančnej úspory sa tak zamestnávateľ zbavuje aj všetkých povinností a zodpovednosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce – nemusí riešiť platenú dovolenku, práceneschopnosť (PN-ku), stravné lístky, odstupné či ochranu pred výpoveďou. Pre firmu je takýto vzťah podstatne lacnejší, flexibilnejší a administratívne jednoduchší.
Z pohľadu pracujúceho človeka môže byť motivácia dvojaká. V niektorých prípadoch je to vidina vyššieho čistého príjmu, najmä v prvom roku podnikania vďaka tzv. odvodovým prázdninám. Firma môže pracovníkovi ponúknuť vyššiu sumu na faktúru, než by bola jeho hrubá mzda, a jemu po zaplatení nízkych odvodov zostane v krátkodobom horizonte viac peňazí.
Často však nejde o slobodnú voľbu. V mnohých odvetviach, ako je stavebníctvo, IT, doprava či kreatívny priemysel, zamestnávatelia jednoducho nútia ľudí založiť si živnosť ako podmienku získania práce. V takom prípade nejde o fiktívnych živnostníkov, ale skôr o „fiktívnych zamestnancov“, ktorí sú donútení vzdať sa všetkých zamestnaneckých istôt a niesť podnikateľské riziko, hoci reálne vykonávajú závislú prácu.
Hoci presné čísla neexistujú, pretože dokazovanie švarcsystému je pre inšpektoráty práce náročné, odhady Ministerstva financií hovoria o tom, že štát takto ročne prichádza na daniach a odvodoch až o 648 miliónov eur. Práve táto obrovská suma a snaha o konsolidáciu verejných financií sú dôvodom, prečo štát pristupuje k sprísňovaniu pravidiel a zvyšovaniu pokút. Rozsah a intenzita týchto nových opatrení potvrdzujú, že vláda vníma fiktívne živnosti ako rozšírený problém, ktorý deformuje trh práce a poškodzuje štátnu kasu.
