Schválený konsolidačný balík mení situáciu pre malých živnostníkov. Od budúceho roka sa povinnosť platiť minimálne sociálne odvody dotkne aj tých, ktorí si podnikaním len privyrábali a doteraz neplatili žiadne poistné. Odvody vo výške 131,34 eura mesačne budú platiť bez ohľadu na výšku príjmu, čím im ročné náklady narastú takmer o 1 600 eur. Výnimku budú mať len začínajúci podnikatelia, ktorým sa odvodové prázdniny skrátia na päť mesiacov, informuje Denník N.
Kto bude musieť platiť mikroodvody
Na Slovensku podniká približne 407-tisíc živnostníkov, pričom podľa údajov z minulého roka povinné sociálne odvody platilo mesačne zhruba 211-tisíc z nich. Viac než 190-tisíc živnostníkov zatiaľ odvody neplatilo, pretože ich príjmy nepresiahli hranicu, ktorá bola stanovená na povinné platenie.
Táto hranica sa každý rok zvyšuje podľa priemernej mzdy – od budúceho roka sa posúva na 9 144 eur za rok. Povinnosť platiť odvody tak zasiahne študentov, dôchodcov aj zamestnancov privyrábajúcich si živnosťou, ktorí mali dosiaľ nízke príjmy.
Mikroodvody a ich vplyv na budúci dôchodok
Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš zdôvodňuje zmenu tým, že každý podnikateľ by mal prispievať na svoj budúci dôchodok, aby sa predišlo situáciám, keď štát musí doplácať penzie tým, ktorí počas kariéry neplatili nijaké poistné. Realita však ukazuje, že nová povinnosť mikroodvodov sa do výpočtu minimálneho dôchodku nezapočíta všetkým – týka sa to hlavne tých, ktorí majú nízke príjmy.
Na získanie minimálnej penzie sa totiž do odpracovaného obdobia ráta iba to poistné, ktoré bolo platené z príjmu vo výške minimálne 24,1% priemernej mzdy v danom roku. Pre rok 2025 táto hranica predstavuje príjem okolo 367 eur mesačne, pričom mikroodvody sa stanovili z vymeriavacieho základu na úrovni 26 % priemernej mzdy spred dvoch rokov (396,24 eura). Hoci sa sociálnej poisťovni zvýšia príjmy, veľa malých podnikateľov si výšku dôchodku ani touto povinnosťou nezlepší.
Vyššie odvody pre aktívnych podnikateľov
Živnostníci, ktorých príjmy presiahnu uvedený limit, budú musieť platiť odvody z vyššieho vymeriavacieho základu – po novom 914,40 eura, čo je 60 % priemernej mzdy dva roky spätne.
Aktuálny minimálny vymeriavací základ je 715 eur. To znamená, že mesačné odvody pre túto skupinu stúpnu na vyše 303 eur, teda o 66 eur viac než doteraz. Minister financií naznačil, že dôchodky živnostníkov by sa mohli zvýšiť o 13 %, tento predpoklad však zatiaľ nie je podložený konkrétnymi výpočtami.
Výnimky a špeciálne prípady
Zákon nerozlišuje medzi podnikateľmi, pre ktorých je živnosť hlavný zdroj príjmu, a tými, čo si len privyrábajú popri zamestnaní či dôchodku. Mikroodvod nezvýši starobný dôchodok ani invalidným dôchodcom, ktorí podnikajú – pri výpočte sa berie do úvahy len mzdový bod spred obdobia invalidity. Minister práce priznal, že hľadanie spravodlivého riešenia pre tieto špecifické skupiny bude zložité a je potrebné ho vyriešiť do júla budúceho roka.
Ako sa mikroodvodom vyhnúť
Nové pravidlá vyžadujú platenie mikroodvodov už od šiesteho mesiaca podnikania každého nového živnostníka. Starší živnostníci alebo SZČO s nízkymi príjmami sa povinnosti vyhnú len zrušením alebo prerušením živnosti – odvody platia vždy len za obdobie, keď je živnosť aktívna.
V prípade SZČO bez živnosti postačí čestné vyhlásenie o ukončení činnosti. Alternatívou pre tvorivo pracujúcich podnikateľov (napr. IT špecialisti, autori, vývojári) môže byť licenčná zmluva – pasívny príjem z licencie totiž nepodlieha povinnosti platiť sociálne a zdravotné odvody, avšak zdaňuje sa vyššou sadzbou a bez možnosti uplatniť nezdaniteľnú časť či bonus na deti. Výhodou je aj to, že pasívne príjmy sa daňovo vyrovnávajú zrážkovou daňou, ktorú odvádza ten, kto príjem vypláca, a z nich sa neplatia žiadne odvody.
Praktické aspekty zdaňovania
Pri príjmoch z licenčných zmlúv si autor môže uplatniť reálne alebo paušálne výdavky vo výške 60%. Pasívny príjem podlieha 19 % dani, avšak na tento typ príjmu nie je možné uplatňovať daňové výhody či bonusy. Sociálne a zdravotné odvody sa z pasívnych príjmov neplatia, pričom všetky povinnosti je možné vyrovnať prostredníctvom zrážkovej dane, ktorá sa považuje za konečné zdanenie príjmov.
