V prvej polovici roka 2025 nastal v globálnej energetike historický zlom. Podľa novej analýzy od energetického inštitútu Ember po prvýkrát v histórii vyrobili obnoviteľné zdroje energie (OZE) na celom svete viac elektriny ako uhlie. Rast solárnej a veternej energie bol taký silný, že nielen pokryl celý nárast globálneho dopytu po elektrine, ale zároveň začal vytláčať fosílne palivá, čo viedlo k miernemu poklesu emisií v energetickom sektore. Informuje o tom server Electrek.
Obnoviteľné zdroje energie v hlavnej úlohe
Podľa analýzy inštitútu Ember narástol globálny dopyt po elektrine v prvom polroku 2025 o 2,6 %, čo predstavuje dodatočných 369 terawatthodín (TWh). A obnoviteľné zdroje energie zohrali mimoriadne dôležitú úlohu. Až 83 % tohto nárastu dokázala pokryť samotná solárna energia, ktorá medziročne vzrástla o 31 % (306 TWh). V kombinácii so stabilným rastom veternej energie tak obnoviteľné zdroje dokázali nielen uspokojiť rastúci dopyt, ale aj začať vytláčať fosílne palivá z energetického mixu.
Tento vývoj viedol k poklesu výroby elektriny z uhlia o 0,6 % (-31 TWh) a z plynu o 0,2 % (-6 TWh). Celkovo produkcia z fosílnych palív klesla o 0,3 %. Vďaka tomu sa globálne emisie z energetického sektora znížili o 0,2 %. Małgorzata Wiatros-Motyka z Emberu označila tento vývoj za prvé známky kľúčového bodu obratu, keď čistá energia začína držať krok s rastúcim dopytom.
Globálny zlom, no nerovnomerný pokrok
Hoci ide o globálny úspech, pokrok nie je vo svete rovnomerný. Analýza štyroch najväčších trhov s elektrinou (Čína, India, USA a EÚ) ukázala, že zatiaľ čo v dvoch z nich produkcia z fosílnych palív klesla, v ďalších dvoch naopak stúpla.
Čína zostáva globálnym lídrom v dôraze na obnoviteľné zdroje energie a jej produkcia z fosílnych palív klesla o 2 %. V Indii bol rast OZE až trojnásobne vyšší ako rast dopytu, čo viedlo k prudkému poklesu využitia uhlia (-3,1 %) a plynu (-34 %). Naopak, v USA rástol dopyt po elektrine rýchlejšie, ako stíhali pribúdať nové obnoviteľné zdroje, čo viedlo k vyššej produkcii z fosílnych palív. Podobná situácia nastala aj v EÚ, kde slabší výkon veterných a vodných elektrární musel byť kompenzovaný vyššou produkciou z plynu a uhlia.
Potreba zrýchliť investície
Podľa Emberu je trend jasný: obnoviteľné zdroje energie dokážu držať krok s rastúcim dopytom. Aby sa však tento pokrok stal trvalým a fosílne palivá sa dostali do permanentného útlmu, je potrebné ešte viac zrýchliť nasadzovanie solárnych, veterných a batériových systémov.
Sonia Dunlop z Globálnej solárnej rady uviedla, že obnoviteľné zdroje energie už nie sú okrajové technológie, ale hnacou silou globálneho energetického systému. Prekročenie uhlia je podľa nej historický posun, no na jeho zabezpečenie musia vlády a priemysel zvýšiť investície do čistej energie a jej uskladňovania. S klesajúcimi cenami technológií je podľa odborníkov ideálny čas prijať ekonomické, sociálne a zdravotné výhody, ktoré prechod na obnoviteľné zdroje prináša.
Dôležitý moment pre celý svet
Toto je bezpochyby jeden z najdôležitejších zlomov v modernej histórii energetiky. Nie je to len zaujímavá štatistika, ale hlboká štrukturálna zmena, ktorá má obrovský symbolický, ekonomický a najmä klimatický význam.
Znamená to predovšetkým symbolickú „detronizáciu kráľa uhlia“. Uhlie bolo viac ako storočie dominantným a nenahraditeľným zdrojom elektrickej energie, symbolom priemyselnej revolúcie a motorom ekonomického rastu. Skutočnosť, že ho obnoviteľné zdroje dokázali po prvýkrát prekonať, je psychologickým míľnikom, ktorý dokazuje, že prechod na čistú energetiku nie je len teoretickým cieľom, ale reálnym a dosiahnuteľným procesom, ktorý sa odohráva práve teraz.
Najdôležitejší význam tohto zlomu však spočíva v zmene dynamiky rastu. Doteraz platilo, že hoci sa solárne a veterné elektrárne stavali rýchlo, celosvetový dopyt po elektrine rástol ešte rýchlejšie. Obnoviteľné zdroje energie tak dokázali pokryť len časť tohto nového dopytu a zvyšok museli stále dopĺňať nové fosílne zdroje.
Teraz sme však po prvýkrát dosiahli bod, keď je rast obnoviteľných zdrojov rýchlejší ako rast celkového dopytu po elektrine. To znamená, že solárna a veterná energia dokážu nielen pokryť všetku novú spotrebu, ale majú aj „kapacitu navyše“, ktorá začína aktívne nahrádzať a vytláčať existujúce uhoľné a plynové elektrárne z prevádzky. Práve toto je mechanizmus, ktorý umožňuje, aby celková produkcia elektriny z fosílnych palív začala trvalo a štrukturálne klesať, namiesto toho, aby len stagnovala alebo naďalej rástla.
V konečnom dôsledku to znamená, že sa potvrdzuje možnosť oddelenia ekonomického rastu od rastu emisií v energetickom sektore. Dokážeme ako civilizácia spotrebúvať viac elektriny bez toho, aby sme zároveň produkovali viac emisií. Tento zlom je poháňaný klesajúcimi cenami technológií, čo z neho robí ekonomicky udržateľný trend. Pre boj s klimatickou zmenou je to absolútne kľúčová správa.
Energetický sektor je jedným z najväčších producentov skleníkových plynov a tento míľnik je konkrétnym a merateľným dôkazom, že dekarbonizácia je možná a že sme sa vydali na správnu cestu. Je to signál, že koniec éry fosílnych palív vo výrobe elektriny sa skutočne začal.
