Americká spoločnosť Waymo, patriaca pod Alphabet (Google), potvrdila svoje plány na spustenie služby autonómnych taxíkov v Európe. Prvým mestom, kde sa ľudia budú môcť zviezť bez vodiča, bude už budúci rok Londýn. Nasleduje tak príklad čínskeho Baidu, ktoré taktiež oznámilo vstup na európsky trh, informuje server VTM.cz.
Waymo má v Európe veľké plány
Služba Waymo, ktorá už funguje vo viacerých amerických mestách ako Phoenix, San Francisco či Los Angeles, tak prvýkrát prekročí Atlantik. Hoci bola predtým ohlásená aj expanzia do Tokia, prevádzka tam zatiaľ spustená nebola. Spoločnosť potvrdila, že vo Veľkej Británii už prevádzkuje vývojové centrá v Londýne a Oxforde, kde sa okrem iného vyvíjajú rozsiahle simulačné systémy pre autonómne riadenie.
Spoluvýkonná riaditeľka Waymo, Tekedra Mawakana, uviedla, že firma ukázala, ako zodpovedne rozširovať plne autonómnu službu, a teší sa na rozšírenie výhod tejto technológie aj do Spojeného kráľovstva.
Aké vozidlá prinesie?
V Londýne budú s najväčšou pravdepodobnosťou nasadené vozidlá Jaguar I-Pace, ktoré tvoria základ flotily Waymo v USA. Spoločnosť ich v súčasnosti používa približne 1500 a nedávno si objednala ďalších 2000 kusov pred ukončením výroby tohto modelu. Elektrické Jaguare sú po výrobe v rakúskej Magne prevážané do Arizony, kde ich Waymo v spolupráci s Magnou upravuje – pridáva im výrazné radary, 29 kamier a ďalšie senzory.
Je však možné, že v Londýne sa objaví aj nová generácia robotaxíkov vyvinutá v spolupráci so značkou Zeekr. Ich priestranné MPV Mix (upravená verzia Zeekr RT) je pre potreby taxi služby vhodnejšie a už bolo spozorované pri testovaní v Európe.
Dôraz na bezpečnosť a testovanie
Waymo kladie pred spustením služby v novom meste veľký dôraz na detailné mapovanie ulíc a dlhodobé testovanie s bezpečnostným vodičom za volantom. Produktový manažér Aman Nalavade zdôraznil, že je kľúčové zapracovať špecifiká dopravy každého mesta, ako napríklad prudké stúpania v San Franciscu. Dodal, že pri nesprávnom postupe hrozí obrovské riziko.
Služba funguje cez mobilnú aplikáciu, podobne ako bežné taxislužby. V plnej prevádzke jazdia vozidlá Waymo úplne bez ľudského vodiča. Sprevádzajú ich však aj kontroverzie, ako sú prípady uviaznutia v slepých uličkách alebo vytváranie zápch.
Konkurencia nespí
Waymo nebude v Európe samo. Už budúci rok plánujú spustiť svoje služby robotaxíkov v Nemecku a Británii aj spoločnosti Lyft a čínske Baidu. Baidu na tento účel vyvinulo vlastné vozidlo Apollo Go RT6. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch budú v európskych mestách nasadené tisíce autonómnych vozidiel.
Prospešné, no aj kontroverzné
Robotaxíky, ako sú tie od spoločnosti Waymo, predstavujú víziu budúcnosti mestskej mobility a prinášajú so sebou celý rad potenciálnych výhod, no zároveň sú sprevádzané aj značnými rizikami a kontroverziami, ktoré brzdia ich masové rozšírenie.
Hlavnou a najčastejšie zdôrazňovanou výhodou je potenciál dramaticky zvýšiť bezpečnosť na cestách. Prevažnú väčšinu dopravných nehôd dnes spôsobuje ľudský faktor – nepozornosť, únava, alkohol, agresivita či jednoducho chyba vodiča. Autonómne systémy riadené počítačmi a senzormi tieto ľudské slabosti nemajú. Nepotrebujú spať, neopijú sa, nenechajú sa rozptýliť telefónom a dokážu monitorovať okolie v rozsahu 360 stupňov naraz.
V ideálnom stave by tak masové nasadenie robotaxíkov mohlo viesť k radikálnemu zníženiu počtu nehôd, zranení a úmrtí na cestách. Ďalšou obrovskou výhodou je zvýšenie dostupnosti mobility. Robotaxíky by mohli poskytnúť pohodlnú a samostatnú dopravu ľuďom, ktorí dnes nemôžu alebo nechcú šoférovať – seniorom, ľuďom so zdravotným postihnutím, deťom a mladistvým, alebo jednoducho tým, ktorí nevlastnia auto.
Z dlhodobého hľadiska sa tiež očakáva, že vďaka odstráneniu nákladov na ľudského vodiča by mohli byť cenovo dostupnejšie ako tradičné taxi služby. V teoretickej rovine by mohli prispieť aj k zníženiu dopravných zápch v mestách vďaka optimalizovaným trasám a plynulejšej jazde a k lepšiemu využitiu mestského priestoru, keďže by sa znížila potreba parkovacích miest.
Na druhej strane však robotaxíky čelia aj vážnym nebezpečenstvám a kontroverziám. Najväčšou prekážkou je stále nedokonalosť samotnej technológie a (paradoxne) obavy o bezpečnosť. Hoci sú systémy čoraz lepšie, stále majú problém zvládať tzv. „okrajové prípady“ – nečakané situácie na ceste, extrémne počasie (hustý dážď, sneženie, hmla), zlé značenie na cestách alebo nepredvídateľné správanie ostatných účastníkov premávky. Robotaxíky sa stále občas „zaseknú“, spôsobia dopravnú zápchu alebo urobia chybu. S tým súvisia aj neriešené etické dilemy, ako napríklad rozhodovanie autonómneho systému v prípade neodvrátiteľnej nehody.
Obrovskou kontroverziou je aj hrozba masovej straty pracovných miest. Robotaxíky by pri plnom nasadení nahradili milióny ľudských vodičov taxislužieb a zdieľaných jázd, čo by malo obrovské sociálne a ekonomické dopady. Ďalším problémom je závislosť na infraštruktúre – robotaxíky potrebujú extrémne detailné 3D mapy, kvalitné cestné značenie a spoľahlivé pripojenie k sieti. Ich nasadenie tak môže byť obmedzené len na určité, dobre zmapované a udržiavané mestské oblasti.
Kontroverzie vyvolávajú aj otázky kybernetickej bezpečnosti (riziko hacknutia vozidiel) a ochrany súkromia cestujúcich, keďže vozidlá zbierajú obrovské množstvo dát. V neposlednom rade je tu aj spoločenská akceptácia – mnohí ľudia autonómnym technológiám jednoducho nedôverujú a boja sa zveriť svoj život do rúk počítača. Nedostatočná a nejednotná legislatíva a regulácia sú ďalšou brzdou, najmä pri riešení otázky zodpovednosti v prípade nehody.
