Na slovenských cestách jazdí približne 3,7 milióna registrovaných vozidiel. Podľa odborných odhadov zostáva viac než deväť percent z nich bez povinného zmluvného poistenia. V praxi to znamená státisíce áut, ktoré sa podieľajú na premávke bez základnej zodpovednosti za škody. V porovnaní s Českom a Poľskom ide o násobne horší stav, pretože tam sa nepoistené vozidlá pohybujú len v zlomkoch percenta.
Pri nehode spôsobenej nepoisteným vozidlom sa náklady nevyberajú hneď od vinníka. Škody sa najskôr uhrádzajú z garančného fondu, do ktorého prispievajú všetky poisťovne. Následne sa tieto výdavky premietajú do cien poistiek pre poctivých vodičov. Tým sa vytvára systém, v ktorom tí, ktorí platia, nesú aj riziko tých, ktorí sa povinnosti vyhli.
Štát pritom z PZP inkasuje priamo. Poisťovne odvádzajú osem percent z každého poistného na osobitný účet ministerstva vnútra. V tomto roku má ísť o približne 37 miliónov eur. Peniaze sa oficiálne používajú na bezpečnosť a vybavenie zložiek, no v minulosti sa objavili výhrady voči účelovému čerpaniu. Dôvera v systém tak trpí dvakrát: pri neplatičoch aj pri nakladaní s výnosmi.
Čo sa chystá
Ministerstvo vnútra plánuje od budúceho roka sprísniť dohľad nad PZP. Pred odobratím oprávnení majú motoristi najskôr dostávať upozornenia na dlh alebo chýbajúcu poistku. Počas technickej a emisnej kontroly sa má poistná disciplína preverovať rutinne, nie len nahodilo. Ako krajné riešenie prichádza vyradenie vozidla z evidencie, ktoré stratí možnosť legálne sa zúčastňovať premávky.
Pri správnom nastavení pravidiel môže nový režim zvýšiť motiváciu uzavrieť poistku včas. Dopravná prax totiž ukázala, že administratívne podnety bez následkov nefungujú. Ak sa má stav zmeniť, musia upozornenia prichádzať včas a musia byť spojené s reálnymi krokmi, ktoré vodič pocíti skôr, než spôsobí nehodu. Lacnejšie je predísť škode než ju spätne vymáhať.
Popri kontrole poistiek bude dôležitá aj dátová výmena medzi štátom a poisťovňami. Pri pravidelnom párovaní registrov sa dá rýchlejšie odhaliť, ktoré vozidlá jazdia mimo zákona. Pri férovom informovaní a jednoduchej online platbe sa zároveň znižuje šanca, že motoristi zlyhajú len pre prehliadnutý termín. Kombinácia tlaku a pohodlia je v podobných reformách kľúčová.
Kto to zaplatí
Pri súčasnom nastavení dopláca na neplatenie celé poistené spoločenstvo. Keď garančný fond uhradí liečbu či opravu majetku po nehode bez poistky, rozpočet poisťovní tieto výdavky rozprestrie do cien pre všetkých. Poctivý vodič tak môže pociťovať rast poistného aj vtedy, keď jazdí bez nehôd a bez pokút. To podkopáva solidaritu, na ktorej PZP stojí.
Počas minulých rokov sa ukázalo, že vymáhanie v praxi zlyhávalo. Po nahlásení státisícov prípadov neplatenia sa vybavila len malá časť podnetov. Za šesť rokov sa podarilo uzavrieť približne 1,5 percenta z 1,8 milióna hlásení. Tam, kde úrady pokuty uložili, bývala sankcia neraz nižšia ako samotná poistka. Niektorí motoristi ju nezaplatili vôbec, keďže dôsledky necítili hneď v premávke.
Pri prísnejšom režime sa môžu prax a motivácie zmeniť. Keď vodič počas kontroly nepreukáže poistku, môže prísť o okamžitú možnosť jazdiť. Pri vyradení z evidencie sa riziko neplatenia stáva citeľným už v prvý deň. V kombinácii s lepším dohľadom nad čerpaním výnosov z PZP by to mohlo obnoviť dôveru a stlačiť počet nepoistených vozidiel smerom k štandardu susedných krajín.
Z hľadiska verejných financií platí, že každý novozískaný platiteľ poistky odľahčí garančný fond aj rozpočet domácností, ktoré poistné poctivo platia. Z hľadiska bezpečnosti platí, že systém, ktorý funguje pred nehodou, stojí menej ako systém, ktorý účty rozdeľuje až po nej. Práve preto sa ministerstvo spolieha na kombináciu upozornení, kontrol a jasných následkov.
