Veľké obchodné reťazce by mohli už čoskoro čeliť citeľne vyššiemu zdaneniu svojich budov, a to priamo z rozhodnutia miestnych samospráv. Zisk, ktorý dnes často odteká do zahraničia, by tak mal podľa niektorých politikov ostať v slovenských regiónoch a pomôcť im zaplatať diery v rozpočtoch. Myšlienka znie lákavo, no medzi obchodníkmi a časťou opozície vyvoláva nemalé obavy.
Kto by získal a kto prerobil
Združenie miest a obcí Slovenska vidí v návrhu príležitosť, ako posilniť právomoci starostov a primátorov. Tie obce, v ktorých majú veľké supermarkety svoje prevádzky, by si mohli nastaviť vyššie sadzby dane z nehnuteľností na tieto stavby a získať tak viac príjmov do rozpočtu. Nie všade by to však znamenalo víťazstvo. Malé dediny bez hypermarketov by zmeny vôbec nepocítili, zatiaľ čo v menších mestách s jedinou predajňou by hrozilo, že obchod pre vyššie náklady zavrie.

Predseda ZMOS Jozef Božik pripomína, že o výške dane by mali rozhodovať priamo samosprávy. Podľa neho nejde o diktovanie centrálnou vládou, ale o možnosť prispôsobiť daň miestnym podmienkam. Takýto prístup by mal byť aj súčasťou dohody zo záveru mája, ktorá mala posilniť fiškálnu samostatnosť obcí.
Danko: Zisky majú zostať doma
Líder SNS Andrej Danko presadzuje, aby mestá a obce mohli na veľké obchodné domy uplatniť maximálnu sadzbu dane. Tvrdí, že reťazce pôsobia prakticky všade, no peniaze z ich ziskov odchádzajú do zahraničných centrálnych pokladní. Navrhovaná zmena by podľa neho zabezpečila, že aspoň časť týchto prostriedkov ostane v regiónoch a bude použitá na miestne služby či infraštruktúru.
Danko zároveň spomína aj potrebu upraviť zákon o cenách, aby predajne nemohli vyššiu daň premietnuť do cien tovarov. Podľa neho by Slovensko malo zabrániť tomu, aby spotrebitelia platili dvakrát – najprv cez drahší tovar a potom ešte ako daňoví poplatníci.
Obavy z rastu cien a zániku predajní
Opozičný poslanec Marián Viskupič zo strany SaS však varuje, že ak sa zvýšia dane pre supermarkety, tieto prevádzky si to kompenzujú zvyšovaním cien, pričom najviac by to pocítili ľudia s nižšími príjmami. Obchodníci zase upozorňujú, že menšie filiálky v menších mestách sú už teraz na hrane ziskovosti. Prípadné zvýšenie nákladov by podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu mohlo pre niektoré znamenať koniec.
Ekonomickí analytici pripomínajú, že podobné kroky v zahraničí sa niekedy skončili zatváraním prevádzok na menej lukratívnych miestach. To síce pomohlo obciam s veľkými centrami, ale oslabilo prístup obyvateľov odľahlejších regiónov k základným potravinám a tovarom.
Ak návrh SNS nájde podporu v parlamente, mohol by sa stať súčasťou pripravovaného konsolidačného balíčka. O tom, či pôjde o vítanú injekciu pre obecné rozpočty alebo o krok, ktorý zdvihne ceny pri nákupoch a prázdne obchodné priestory, sa rozhodne až v najbližších mesiacoch. Táto diskusia však prezrádza jedno – otázka, komu patria zisky z veľkých reťazcov, sa na Slovensku ešte zďaleka neuzavrela.