Rast cien na Slovensku sa v júli zrýchlil a dosiahol najvyššiu úroveň za posledných 19 mesiacov. Ako v utorok informoval Štatistický úrad SR, medziročná miera inflácie rázne vyskočila. K zdražovaniu prispeli najmä vyššie ceny potravín, nápojov, bývania a sezónny nárast cien dovoleniek, ktoré sú aj výsledkom opatrení, ktoré začiatkom roka zaviedol štát. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Spotrebiteľské ceny v júli 2025 boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vyššie o 4,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (júnom 2025) sa ceny zvýšili v priemere o 0,3 %.
Podľa Štatistického úradu ide o najvyššiu hodnotu inflácie od konca roka 2023. Medziročne rástli ceny vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch, pričom najvyšší rast, až desať percent, zaznamenalo vzdelávanie, tesne nasledované reštauráciami a hotelmi s rastom o 9,5 percenta.
Kde ceny rástli najviac?
Hlavným motorom inflácie boli opäť potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré tvoria druhú najväčšiu položku vo výdavkoch domácností. Medzimesačne zdraželi v priemere o pol percenta, pričom najviac stúpli ceny mlieka, syrov a vajec (o 1,4 %). V medziročnom porovnaní dosiahli niektoré položky historické rekordy.
Ceny kávy, čaju a kakaa boli medziročne vyššie až o 20,5 % a víno zaznamenalo rekordné zdraženie o 16 percent. Dvojciferným tempom rástli aj ceny olejov, tukov, mliečnych výrobkov a ovocia.
S príchodom dovolenkovej sezóny sa očakávane prejavil aj prudký medzimesačný nárast cien zájazdov o 6,5 percenta. Mierne, o 0,2 percenta, zdraželo aj bývanie a energie, no v rámci tejto kategórie poskočilo skutočné nájomné až o 1,7 percenta.
V súhrne za prvých sedem mesiacov roka 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili v priemere o 4 percentá. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa regulované ceny energií, dosiahla v júli medziročne 3,6 percenta a takisto medzimesačne stúpla, čo naznačuje pretrvávajúce cenové tlaky v ekonomike.
Môže za to (aj) štát
Konsolidačné opatrenia štátu sú jedným z kľúčových a priamych dôvodov, prečo je inflácia na Slovensku taká vysoká a prečo rástla rýchlejšie ako v iných krajinách eurozóny. Hoci to nie je jediný faktor, kroky vlády v snahe o ozdravenie verejných financií výrazne prispeli k súčasnému zdražovaniu, najmä v niektorých špecifických oblastiach.
Hlavným nástrojom konsolidácie, ktorý má priamy vplyv na ceny, je zvyšovanie nepriamych daní, ako je daň z pridanej hodnoty (DPH) alebo nové či vyššie spotrebné dane (napríklad na sladené nápoje, tabak).
Keď štát zvýši DPH alebo zavedie novú spotrebnú daň, podnikatelia a obchodníci tento nový náklad takmer okamžite premietnu do konečných cien svojich tovarov a služieb. Pre spotrebiteľa to znamená, že ceny v obchodoch stúpnu zo dňa na deň. Tieto opatrenia tak priamo vytvárajú nákladovú infláciu – nezvyšujú sa ceny preto, lebo ľudia viac míňajú, ale preto, lebo štát umelo zvýšil náklady na výrobu a predaj.
Tento efekt sme potvrdzujú aj vyššie uvedené detailné čísla. Medziročne extrémne rástli ceny alkoholických nápojov a tabaku, čo priamo súvisí s pravidelným zvyšovaním spotrebných daní. Rovnako aj zdražovanie v kategórii reštaurácií a hotelov je čiastočne poháňané vyššou DPH na nealkoholické nápoje v gastre a všeobecne vyššími nákladmi, ktoré podnikatelia prenášajú na zákazníkov.
Samozrejme, na ceny stále vplývajú aj externé faktory, ako sú ceny energií a agrokomodít na svetových trhoch. Hoci sa ich rast stabilizoval, zostávajú na vysokej úrovni, čo sa prejavuje najmä v pretrvávajúcej a vysokej potravinovej inflácii.
Už treba STOP-ku
Ak by tento negatívny trend, teda kombinácia vysokej inflácie, pomalého rastu reálnych miezd a zvyšujúceho sa daňového zaťaženia, pokračoval dlhodobo, Slovensko by čelilo vážnym a vzájomne prepojeným ekonomickým a sociálnym hrozbám. Nejde len o to, že by ľudia mali menej peňazí – postupne by sa začala narúšať celá štruktúra ekonomiky a spoločnosti.
Pre bežných občanov a domácnosti by to znamenalo ďalšie prehlbovanie finančného stresu a pokles životnej úrovne. Rodiny by boli nútené ešte viac obmedzovať svoje výdavky, a to nielen na luxusné tovary a dovolenky, ale aj na bežné potreby, ako sú kvalitnejšie potraviny, voľnočasové aktivity pre deti alebo preventívna zdravotná starostlivosť.
Dlhodobý pokles kúpnej sily by viedol k úplnému vyčerpaniu finančných rezerv u mnohých domácností, čo by ich urobilo extrémne zraniteľnými voči akýmkoľvek nečakaným výdavkom. To by nevyhnutne viedlo k nárastu zadlženosti prostredníctvom spotrebných úverov a v konečnom dôsledku aj k nárastu počtu exekúcií a osobných bankrotov.
Zároveň by sa dramaticky prehĺbili sociálne rozdiely – nožnice medzi tými, ktorí dokážu svoje úspory ochrániť investovaním, a masou ľudí, ktorých úspory a príjmy požiera inflácia, by sa roztvorili do extrémnych rozmerov.
