Najstaršia a najznámejšia kryptomena na svete, Bitcoin, pokračuje vo svojom raste a vo štvrtok ráno dosiahla nový historický rekord. Podľa údajov z obchodnej platformy Bitstamp, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA, jej cena po prvýkrát prekonala hranicu 124 000 amerických dolárov, informuje denník Teraz.sk.
Vo štvrtok ráno sa Bitcoin vyšplhal až na 124 517 amerických dolárov (približne 105 883 eur). Následne časť svojich ziskov vymazala a jej kurz sa stabilizoval v blízkosti úrovne 123 000 dolárov.
Rastúci záujem inštitúcií
Podľa obchodníkov a analytikov je hlavným motorom súčasného rastu pokračujúci a silnejúci dopyt zo strany inštitucionálnych investorov. Dôvera veľkých finančných domov v Bitcoin ako legitímne aktívum tlačí jeho cenu nahor.
Tento trend sa odráža aj na celkovej hodnote trhu. Podľa údajov portálu Coinmarketcap dosiahla k 14. augustu celková trhová kapitalizácia všetkých kryptomien takmer 4,2 bilióna dolárov. Samotný Bitcoin si z toho ukrajuje najväčšiu časť, a to približne 2,5 bilióna dolárov, čím potvrdzuje svoju dominantnú pozíciu.
Čo vplýva na cenu Bitcoinu?
Cena Bitcoinu nie je určovaná žiadnou centrálnou bankou ani vládou, ale je výsledkom komplexnej a často chaotickej súhry viacerých faktorov. V úplnom základe však platí jednoduchý ekonomický zákon ponuky a dopytu. Všetky ostatné vplyvy v podstate len menia rovnováhu medzi týmito dvoma silami.
Kľúčovou vlastnosťou Bitcoinu je jeho matematicky obmedzená ponuka. Nikdy nebude existovať viac ako 21 miliónov mincí a rýchlosť, akou nové mince vznikajú, sa navyše každé štyri roky znižuje na polovicu v procese zvanom „halving“. To z neho robí vzácne, deflačné aktívum. Keďže ponuka je pevne daná a predvídateľná, jeho cena je extrémne citlivá na akékoľvek zmeny na strane dopytu.
Jedným z najsilnejších faktorov, ktoré v posledných rokoch ovplyvňujú dopyt, je inštitucionálne prijatie a regulácie. Keď veľké a rešpektované finančné inštitúcie, ako sú investičné fondy a banky, začnú nakupovať Bitcoin, alebo keď regulačné orgány schvália produkty ako spotové Bitcoinové ETF fondy, otvára to dvere pre obrovské množstvo nového kapitálu. To dramaticky zvyšuje dopyt a dôveryhodnosť Bitcoinu, čo vedie k rastu jeho ceny. Naopak, negatívne správy, ako sú zákazy v dôležitých krajinách alebo prísne regulačné opatrenia, vyvolávajú na trhu strach a vedú k poklesu ceny.
Cenu Bitcoinu čoraz viac ovplyvňujú aj makroekonomické faktory, podobne ako iné globálne aktíva. V obdobiach vysokej inflácie a nízkych úrokových sadzieb, kedy tradičné peniaze strácajú na hodnote, investori často hľadajú alternatívy a presúvajú kapitál do aktív s obmedzenou ponukou, ako je zlato alebo práve Bitcoin, čo zvyšuje jeho cenu. Naopak, v časoch vysokých úrokových sadzieb sa stávajú atraktívnejšími bezpečnejšie investície, ako sú štátne dlhopisy, a dopyt po rizikovejších aktívach klesá.
V neposlednom rade je trh s kryptomenami stále extrémne ovplyvňovaný psychológiou davu, médiami a takzvaným „hypeom“. Keď cena rýchlo rastie, mnoho menej skúsených investorov podľahne strachu, že im ujde vlak (FOMO – Fear Of Missing Out) a začnú bezhlavo nakupovať, čím cenu ďalej nafukujú.
Naopak, pri poklese často prepadnú panike a masovo predávajú, čo pád ešte prehlbuje. Jediný tweet od vplyvnej osobnosti alebo správa v médiách tak dokáže v priebehu pár hodín spôsobiť obrovské cenové výkyvy, ako nám ukázal napríklad Elon Musk.
Stále je rizikový
Prečo je investovanie do Bitcoinu rizikové aj v čase, keď jeho cena rastie? Spočíva to v tom, že minulý rast nie je žiadnou zárukou budúcich výnosov a samotné aktívum má niekoľko unikátnych a neoddeliteľných rizík, ktoré nezmiznú ani počas najväčšieho optimizmu na trhu.
Cena Bitcoinu dokáže v priebehu krátkeho času vystreliť nahor o desiatky percent, no rovnako rýchlo a nečakane dokáže aj spadnúť. Nie sú neobvyklé prepady o 20, 30 alebo aj 50 percent v priebehu niekoľkých týždňov či dokonca dní.
Rastúca cena tak môže vytvárať falošný pocit bezpečia a lákať investorov, aby nakúpili na vrchole, tesne pred prudkým pádom. Práve v momentoch najväčšej eufórie je riziko straty pre nových investorov najvyššie.
Taktiež netreba zabúdať na to, že Bitcoin a kryptomeny ako celok stále fungujú v legislatívnej „šedej zóne“. Pravidlá hry sa môžu kedykoľvek a veľmi rýchlo zmeniť. Stačí jedno nečakané rozhodnutie vlády alebo regulačného úradu vo významnej krajine (USA, Čína, EÚ) – napríklad zavedenie novej dane, sprísnenie pravidiel alebo úplný zákaz – a cena môže okamžite a dramaticky klesnúť. Toto politické riziko je takmer nepredvídateľné a investor ho nemá ako ovplyvniť.
