Americký technologický svet stojí na prahu rozhodnutia, ktoré môže zmeniť históriu digitálneho biznisu. Federálny súd vo Washingtone sa totiž pripravuje na verdikt, ktorý má určiť, či Google stratí svoj najsilnejší nástroj – webový prehliadač Chrome. Ten používa viac ako polovica globálnych internetových používateľov a jeho nútený predaj by bol jedným z najväčších zásahov proti monopolu v dejinách Spojených štátov.
Čas na rozhodnutie sa kráti
Rozsudok sa očakáva už v najbližších dňoch a jeho dôsledky nebudú obmedzené len na americký trh. Európska únia síce roky vedie vlastné vyšetrovanie Googlu, no regulátori v Bruseli sa vyhýbajú priamemu kroku proti technologickému gigantovi.
Mnohí právnici upozorňujú, že by bolo politicky výhodnejšie, ak by prvé rozhodnutie prišlo z Washingtonu. Takýto vývoj by ochránil Brusel pred ostrou kritikou z americkej strany a poskytol zároveň argument, že Európa iba reaguje na kroky Spojených štátov.
Obrovské kontrakty pod otáznikom
Samotné vlastníctvo Chromu však nie je jediný problém, ktorý súd posudzuje. Pod drobnohľadom sa ocitli aj miliardové dohody Googlu s Applom, vďaka ktorým zostáva Google predvoleným vyhľadávačom v iPhonoch a na ďalších zariadeniach.
Apple tak inkasuje približne 20 miliárd dolárov ročne a analytici upozorňujú, že zrušenie tejto dohody by mu ubralo až sedem percent zo ziskov. Apple obhajuje stav tým, že používatelia majú na výber iné možnosti ako Bing alebo DuckDuckGo, hoci väčšina ostáva verná Googlu.
Kto by mohol vlastniť Chrome
Ak by súd skutočne nariadil odpredaj prehliadača, na trhu by sa objavil unikátny digitálny majetok s obrovskou hodnotou. Startup Perplexity AI už avizoval ponuku presahujúcu 34 miliárd dolárov. Kritici však tvrdia, že reálna cena by bola ešte vyššia, pretože z Chromu by sa mohol stať samostatný kolos s trhovou silou na úrovni najväčších technologických firiem.
Otvorená zostáva otázka, komu by vôbec mohol pripadnúť. Predaj inému silnému hráčovi ako Meta alebo OpenAI by len preniesol monopol z jednej značky na druhú. Ako možná alternatíva sa spomína nezávislá nadácia, ktorá by prehliadač spravovala v prospech používateľov a chránila by ho pred komerčnými tlakmi.
Budúcnosť ovplyvní aj umelá inteligencia
Rozhodnutie neovplyvní len klasické vyhľadávanie. Americké ministerstvo spravodlivosti sa obáva, že Google by mohol v budúcnosti využiť rovnaké taktiky aj pri umelej inteligencii a posilniť tak svoju platformu Gemini.
Regulátori preto uvažujú nad obmedzeniami exkluzívnych dohôd aj v tejto oblasti, aby zabránili opakovaniu súčasného monopolu. Niektorí odborníci však upozorňujú, že samotný predaj Chromu nemusí vyriešiť hlavnú podstatu problému. Mohol by byť skôr politickým gestom než skutočnou zmenou trhového prostredia.
Budúcnosť internetového prehliadania sa tak môže rozdeliť na éru pred a po rozhodnutí federálneho súdu. Či sa začne písať história najväčšieho rozdelenia technologickej firmy, alebo sa regulačné orgány uspokoja s miernejšími zásahmi, ukážu už najbližšie dni. V každom prípade bude tento verdikt sledovaný s napätím nielen v USA, ale aj v Európe, ktorá sa môže opäť ocitnúť pred dilemou, či nasledovať Washington, alebo hľadať vlastnú cestu.
