Európski lídri uvažujú o tom, ako posunúť obranný priemysel na úroveň, akú si štátne podniky na kontinente nepamätajú celé desaťročia. Do popredia záujmu sa dostáva najmä výroba munície, keďže ruská invázia na Ukrajinu od roku 2022 premenila jej spotrebu na bezprecedentné množstvá. Európska komisia preto presadzuje kroky, ktoré môžu zmeniť nielen armádne sklady, ale aj celé odvetvie.
Výroba rastie rýchlejšie než plán
Podľa eurokomisára pre obranný priemysel Andriusa Kubiliusa sa podarilo od začiatku vojny výrazne zvýšiť výrobnú kapacitu. Z kedysi skromných 300-tisíc kusov ročne stúpla na úroveň, ktorá by už do konca tohto roka mala dosiahnuť približne 2 milióny granátov. Takýto rast sa v mierovom období považoval za nepredstaviteľný, pritom ešte pred dvoma rokmi sa hovorilo skôr o modernizácii techniky než o skokovom zvyšovaní výroby munície.
Tento obrat nie je náhodný. Spúšťačom sa stal celoeurópsky program na podporu výroby munície známy ako ASAP. Ten od začiatku stanovuje ambiciózny cieľ, aby do konca roka 2025 produkcia dosahovala dvojnásobok súčasnej potreby. Európski výrobcovia na to reagovali investíciami do nových liniek a personálnych kapacít, pričom situáciu urýchlila aj priama finančná podpora Bruselu.
Nové priority a veľké nákupy
Okrem samotnej výroby sa momentálne rozbiehajú rokovania medzi členskými štátmi o spoločných nákupoch munície v hodnote približne 1,5 miliardy eur. Cieľom je nielen včasné doplnenie skladov, ale aj zabezpečenie stabilných odberov pre výrobcov, čo má zabrániť opakovanému prepadu produkcie po ukončení konfliktu. Takýto model už funguje v iných oblastiach obranného priemyslu a EÚ chce jeho výhody využiť naplno.
Kubilius zároveň potvrdil, že Komisia skúma rozšírenie tohto prístupu aj na ďalšie kritické segmenty. Medzi nimi sú predovšetkým rakety, systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké prostriedky a bezpilotné lietadlá. Ide o techniku, ktorej potreba rýchlo rastie nielen na Ukrajine, ale aj v rámci preventívnej obrany členských štátov EÚ.
Čas sa kráti
Analytici upozorňujú, že aj napriek výraznému nárastu výroby zostáva rozhodujúce, či sa podarí udržať tempo v nasledujúcich dvoch rokoch. Dopyt môže rásť rýchlejšie než kapacity, ak sa konflikt na východe Európy predĺži alebo rozšíri. Krajiny preto hľadajú možnosti, ako získať aj dodávky od partnerov mimo EÚ a súčasne investovať do domácej výroby.
