Česká republika sa chystá stať prvým členským štátom Európskej únie, ktorý na vybranom diaľničnom úseku zavedie maximálnu povolenú rýchlosť 150 km/h. Pilotný projekt, ktorý si všíma aj nemecký denník Bild, bude spustený koncom septembra a využije na to moderné technológie. Tento krok prichádza v čase, keď je európsky trend skôr opačný a viaceré krajiny rýchlosti znižujú. Téme sa venuje portál echo24.cz.
150 km/h musia otestovať. Kde?
Nový rýchlostný limit bude testovaný na novootvorenej časti diaľnice D3 medzi Táborom a Českými Budějovicami. Riaditeľstvo ciest a diaľnic (ŘSD) už začalo s inštaláciou 42 elektronických dopravných značiek, ktoré umožnia dynamicky meniť povolenú rýchlosť.
V bežnej prevádzke zostane v platnosti štandardný limit 130 km/h. Rýchlosť 150 km/h bude povolená len v prípade, ak budú na úseku absolútne ideálne podmienky – teda dobrá viditeľnosť, suchá vozovka, plynulá doprava bez kolón a žiadne práce na ceste. Akonáhle sa podmienky zhoršia, napríklad začne pršať, systém automaticky prepne limit späť na 130 km/h. Celý systém bude riadený z národného dopravného informačného centra.
Ak sa 50-kilometrový testovací úsek osvedčí, v budúcnosti by sa mohol rýchlejší režim rozšíriť aj na ďalšie moderné úseky českých diaľnic.
Inde hlásia neúspešné experimenty
Český experiment ide proti všeobecnému európskemu trendu. Rakúsko v rokoch 2018–2020 testovalo na časti diaľnice A1 rýchlosť 140 km/h, no vtedajšia ministerka životného prostredia experiment ukončila s odôvodnením, že vedie k vyšším emisiám CO2.
Podobne aj Holandsko v roku 2020 z ekologických dôvodov znížilo maximálnu dennú rýchlosť na 100 km/h, aj keď od tohto roka na niektorých úsekoch opäť povolilo návrat k 130 km/h. Jedinou výnimkou v Európe zostáva Nemecko, kde na mnohých úsekoch diaľnic stále neplatí žiadny rýchlostný limit.
Stret rýchlosti, bezpečnosti a klímy
Tento český projekt je tak súčasťou celoeurópskej debaty o hľadaní kompromisu medzi pohodlím vodičov, bezpečnosťou a klimatickými cieľmi. Zatiaľ čo zástancovia argumentujú rýchlejším spojením medzi Prahou a Rakúskom, odporcovia varujú pred negatívnymi dopadmi na bezpečnosť a životné prostredie.
O tom, či sa „tempo 150“ stane novým českým štandardom, rozhodnú až výsledky tohto ostro sledovaného pilotného projektu.
Viac výhod, alebo nevýhod?
Pre bežného vodiča je hlavným lákadlom časová úspora, ktorá je však v skutočnosti oveľa menšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Na 50-kilometrovom testovacom úseku v Česku ušetrí vodič idúci konštantnou rýchlosťou 150 km/h v porovnaní s rýchlosťou 130 km/h len približne tri minúty.
Táto minimálna úspora času je však vykúpená výrazne vyššími nákladmi na palivo. Odpor vzduchu totiž rastie s druhou mocninou rýchlosti, čo znamená, že na prekonanie tohto odporu pri rýchlosti 150 km/h potrebuje motor vynaložiť podstatne viac energie. Spotreba paliva tak pri tomto zrýchlení narastie v priemere o 20 až 25 percent.
Vodič si tak za zanedbateľnú úsporu času priplatí podstatne viac peňazí za tankovanie. Zároveň sa zvyšuje aj opotrebenie motora, bŕzd a pneumatík a jazda je pre vodiča psychicky náročnejšia a stresujúcejšia. No pokiaľ sa maximálna povolená rýchlosť 150 km/h časom rozšíri aj na ďalšie úseky, výhoda časovej úspory môže prevažovať.
Pre klímu a životné prostredie je zvýšenie rýchlosti jednoznačne negatívnym krokom. Priamo úmerne s nárastom spotreby paliva rastú aj emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Ak auto spotrebuje o 25 % viac paliva, vyprodukuje aj o 25 % viac CO2.
Okrem toho pri vyšších rýchlostiach a vyšších otáčkach motora vzniká aj viac lokálnych znečisťujúcich látok, ako sú napríklad oxidy dusíka (NOx). Vyššia rýchlosť takisto zvyšuje hlukovú záťaž v okolí diaľnice. Práve preukázateľný nárast emisií bol hlavným dôvodom, prečo Rakúsko po dvoch rokoch zrušilo svoj experiment s rýchlosťou 140 km/h.
Z hľadiska bezpečnosti je vyššia rýchlosť takisto jednoznačným rizikom. Fyzikálne zákony sú neúprosné. Najdôležitejším faktorom je predĺženie brzdnej dráhy. Vozidlo idúce rýchlosťou 150 km/h potrebuje na úplné zastavenie podstatne dlhšiu vzdialenosť ako vozidlo idúce rýchlosťou 130 km/h. Na suchej vozovke sa brzdná dráha predĺži približne o 25 až 30 metrov, čo je dĺžka kamióna s návesom. V prípade krízovej situácie je to často rozdiel medzi tým, či vodič stihne zabrzdiť, alebo či dôjde k nehode.
