Na Slovensku dosiahla situácia dôchodcov v posledných rokoch výrazný progres. Priemerné príjmy dôchodcov v krajine sa vďaka postupne zavádzaným zmenám priblížili priemerným príjmom aktívnej populácie. Táto situácia je však spojená so zvyšujúcim sa ekonomickým tlakom, ktorý môže dlhodobú stabilitu systému ohroziť, upozorňujú analytici, informovala STVR.
Dôchodky rastú rýchlejšie ako príjmy pracujúcich
Podľa najnovších údajov za rok 2024 dosiahol priemerný príjem slovenských dôchodcov 95,9 percenta priemerného príjmu všetkých obyvateľov. To radí Slovensko na piate miesto v rámci Európskej únie, hneď za krajinami ako Luxembursko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku tento rast značne podporilo, priemerný starobný dôchodok dosiahol v máji 2024 hodnotu 701,34 eura, pričom predčasní penzisti dokonca dostávali v priemere 743,98 eura mesačne.
Pomohli aj systémové opatrenia na zmiernenie dopadov inflácie. Zavedenie cenových stropov na energie a nižších sadzieb DPH na lieky a základné potraviny viedlo k tomu, že slovenská „dôchodcovská“ inflácia bola v posledných rokoch miernejšia než celková úroveň inflácie pre bežné domácnosti. Výsledkom je výrazne nižšia chudoba dôchodcov – podľa OECD v roku 2022 bola príjmová chudoba medzi slovenskými seniormi len na úrovni 7,2 percenta. Táto hodnota je najnižšou zo všetkých krajín strednej a východnej Európy.
Ekonomické ukazovatele naznačujú riziká dlhodobej stability
Analytici aj napriek súčasnej pozitívnej situácii v oblasti dôchodkov upozorňujú, že slovenský sociálny systém čelí perspektíve vážnych finančných problémov. Štát už teraz v dôsledku prevádzky systému sociálneho zabezpečenia čelí výrazne negatívnej bilancii. Len Sociálna poisťovňa vykazuje ročný schodok približne 3 miliardy eur. Deficit verejných financií pritom v súčasnosti presahuje hranicu 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a trend starnutia obyvateľstva pokračuje.
Slovensko zároveň stále nedosahuje európsky priemer v oblasti životnej úrovne, aktuálne sa s hodnotou 75 percent nachádza hlboko pod priemerom krajín Európskej únie. Finančný majetok domácností zostáva pod úrovňou 100 percent HDP a podiel úspor dosahuje len 4,7 percenta, čo vytvára ďalší tlak na štátne financie v prípade, ak by súčasný model sociálneho zabezpečenia nebol v budúcnosti udržateľný.
Analytici odporúčajú diverzifikovať úspory
Pozitívne výsledky pre súčasných slovenských seniorov nemusia vydržať, ak štát neprijme ďalšie opatrenia v oblasti hospodárenia s verejnými zdrojmi a nerieši otázku demografického vývoja. Experti poukazujú na potrebu cielených politík zameraných na podporu mladých rodín s deťmi a pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou. Neúplné rodiny sú pritom naďalej vysoko rizikovou skupinou – až 38 percent z nich žije v príjmovej chudobe.
Odborná verejnosť v tejto situácii apeluje na dôležitosť individuálnej zodpovednosti obyvateľov za vlastnú finančnú budúcnosť. Odporúčajú realizovať doplnkové vlastné úspory a nespoliehať sa výlučne na štátnu penziu. Pri súčasných financiách štátu totiž do značnej miery hrozí, že zavedený vysoký štandard sociálneho zabezpečenia v dôchodkovom veku už nemusí byť v budúcnosti garantovaný.
