Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje zásadnú zmenu stratégie voči štátom, ktoré pokračujú v dovoze ruských energetických surovín napriek pokračujúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine. Cieľom pripravovaného opatrenia má byť nielen samotné Rusko, ale aj krajiny, ktoré svojím nákupným správaním nepriamo podporujú ruský rozpočet.
V centre záujmu Bieleho domu sa ocitli aj niektoré členské štáty Európskej únie. Podľa aktuálnych analýz sa pripravuje uvalenie tzv. druhotného cla, ktoré by mohlo dosiahnuť výšku až 500 %. Postihnuté by boli ekonomiky, ktoré v súčasnosti aktívne dovážajú ropu, plyn, urán alebo iné kľúčové komodity z Ruska.
Medzi krajiny, ktorých by sa opatrenie mohlo priamo dotknúť, patrí okrem Číny, Indie a Turecka aj Slovensko a Maďarsko. Práve tieto štáty sú do značnej miery závislé od surovinových tokov prúdiacich z Ruska potrubným vedením, pričom v prípade Slovenska ide o strategickú infraštruktúru nevyhnutnú na udržanie energetickej bezpečnosti.
Rétorika sa sprísňuje, rozhodnutie môže padnúť čoskoro
Za návrhom sankčného mechanizmu stojí skupina amerických zákonodarcov, ktorá presadzuje agresívnejší ekonomický prístup voči krajinám, ktoré neukončili spoluprácu s Moskvou v oblasti surovín. Podľa niektorých zdrojov by prezident Trump mohol svoje rozhodnutie zverejniť už začiatkom budúceho týždňa.
Aktuálne štatistiky ukazujú, že medzi najväčších dovozcov ruských fosílnych palív v rámci Európskej únie patrí Maďarsko, Belgicko, Francúzsko, Slovensko a Holandsko. Zatiaľ čo niektoré západoeurópske štáty dovážajú suroviny predovšetkým prostredníctvom námorných terminálov, štáty bez prístupu k moru sú odkázané na plynovody a ropovody.
Potenciálne zavedenie cla na obchod s týmito krajinami by mohlo pretrhnúť obchodné vzťahy medzi USA a Európou. Dovozné poplatky v takto extrémnej výške by prakticky znemožnili akúkoľvek rentabilnú výmenu tovaru a mohli by zasiahnuť aj ďalšie sektory ekonomiky.
Presné detaily ešte nie sú známe
Primárnym cieľom pripravovaného opatrenia má byť obmedzenie príjmov ruskej vlády, ktoré sú podľa amerických predstaviteľov využívané na financovanie vojenských operácií. Vedľajším dôsledkom by však mohli byť vážne dopady na štáty, ktoré sa síce stavajú proti ruskej invázii, no z ekonomických či geografických dôvodov zatiaľ neprerušili energetické väzby.
Zavedenie ciel by sa mohlo dotknúť aj významných svetových hráčov, ako sú Čína či India, ktoré dlhodobo udržiavajú vysoký objem obchodnej výmeny s Ruskou federáciou. Analytici upozorňujú, že takýto krok by mohol spustiť dominový efekt na globálnych trhoch, vrátane výkyvov na burzách a oslabenia strategických partnerstiev.
Nie je pritom vylúčené, že Biely dom napokon uprednostní miernejší prístup – napríklad formu selektívnych ciel alebo individuálnych sankcií na konkrétne spoločnosti či produkty. Prípadné rozhodnutie však bude mať dopad aj na Slovensko, ktoré sa aktuálne nachádza v citlivom postavení medzi energetickou realitou a geopolitickými tlakmi.
