Najnovší prehľad Medzinárodnej rady pre čistú dopravu poskytuje doposiaľ najpodrobnejší pohľad na reálne emisie osobných áut. Do prepočtov zahrnul výrobu, prevádzku, údržbu aj recykláciu vozidiel, a to v kontexte postupne sa meniaceho energetického mixu v členských štátoch, píše motoristický magazín Autoviny.sk.
Z dát vyplýva, že pri dnes predávaných modeloch s čisto batériovým pohonom sa celková emisia skleníkových plynov pohybuje okolo 63 gramov CO₂ ekvivalentu na kilometer. Pri nabíjaní výlučne zelenou energiou klesá hodnota na 52 gramov.
Pre porovnanie, benzínové vozidlo dosahuje priemerných 203 gramov a diesel 234 gramov. Odporcovia elektrického pohonu argumentujú vyššou emisnou záťažou pri výrobe akumulátorov, no štúdia ukazuje, že približne štyridsaťpercentný nárast emisií z produkcie sa v praxi amortizuje už po najviac sedemnástich tisícoch kilometrov. Pri bežnom ročnom nájazde ide o obdobie kratšie než dve sezóny.
Dôležitou premennou je postupné ozelenenie európskej elektroenergetiky. Obnoviteľné zdroje by do konca desaťročia mali tvoriť viac než polovicu produkcie, čo zredukuje uhlíkovú stopu každého ďalšieho kilometra najmä pri vozidlách nabíjaných zo siete.
Batérie a metodika merania menia pravidlá hry
Rozdiely medzi technológiami akumulátorov sú ďalším faktorom. Klasické lítium-iónové články s vysokým obsahom niklu a kobaltu niesli historicky vyššiu uhlíkovú záťaž, no rýchlo ich dopĺňajú batérie typu LFP, kde kovové suroviny nahrádza kombinácia železa a fosfátu. Tento prechod znižuje emisie z výroby a zároveň minimalizuje závislosť od kritických surovín.
Analytici vyhodnotili aj oficiálne homologizačné cykly. Priemerné odchýlky podľa metodiky WLTP podhodnocujú skutočné emisie spaľovacích áut zhruba o desatinu, zatiaľ čo pri elektromobiloch dochádza k nadhodnoteniu, pretože laboratórne testy nezachytia regeneráciu energie pri brzdení. V prepočte to znamená, že pri reálnych podmienkach sú rozdiely medzi oboma technológiami ešte výraznejšie v prospech batériového pohonu.
Emisie CO₂e na kilometer podľa typu pohonu
• Benzínový motor: 203 g
• Dieselový motor: 234 g
• Hybridný pohon: 188 g
• Plug-in hybrid: 163 g
• Batériový elektromobil (mix EÚ): 63 g
• Batériový elektromobil (100 % obnoviteľné zdroje): 52 g
Výsledky podporujú scenár, v ktorom sa registrácia nových vozidiel na benzín, naftu aj hybridné pohony ukončí najneskôr do roku 2035. Osobná doprava tvorí takmer tri štvrtiny všetkých emisií sektora mobility v Európskej únii a bez radikálneho obratu by sa klimatické ciele nepodarilo splniť.
Regulácia je na obzore
Zistenia štúdie sú významným argumentom pri príprave legislatívy Fit for 55, ktorá počíta s plošným znižovaním emisií o najmenej 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami roku 1990. Ak bude zákaz spaľovacích motorov zakotvený na úrovni EÚ, automobilky budú musieť zrýchliť prechod na čisto elektrické modely, čo si vyžiada masívne investície do výrobných liniek a dodávateľských reťazcov.
Reakcie priemyslu na závery ICCT sú podmienené regionálnymi špecifikami. V krajinách s pokročilou dobíjacou infraštruktúrou, ako sú Holandsko, Nemecko či škandinávske štáty, prevláda názor, že úplný odklon od spaľovacích pohonov je nielen technologicky možný, ale aj ekonomicky výhodný. V regiónoch so slabšou sieťou nabíjacích bodov však naďalej rezonuje otázka investícií do siete a dostupnosti obnoviteľnej energie.
Podľa analytikov sú však investície do infraštruktúry nevyhnutné, ak chce Európa zachovať konkurenčnú výhodu voči Ázii či Severnej Amerike, ktoré rovnako akcelerujú elektrifikáciu vozového parku. Udržateľná mobilita sa tak stáva strategickým odvetvím s priamym vplyvom na zamestnanosť, obchodnú bilanciu a environmentálne záväzky.
